Fosfor – úloha v organizme, zdroje v strave, nedostatok a nadbytok

Fosfor bol objavený už v roku 1669, keď počas hľadania spôsobu výroby zlata jeden z alchymistov izoloval z ľudského moču takmer svietiacu látku. Názov prvku pochádza z gréckeho výrazu, ktorý znamená "nesúci svetlo". V ľudskom organizme sa fosfor vyskytuje hlavne v kostiach a zuboch, ale v skutočnosti je súčasťou každej bunky. Do organizmu sa dostáva prostredníctvom každodennej stravy predovšetkým vo forme zlúčenín nazývaných fosfáty.

fosfor

Obsah:

  1. Aké funkcie plní fosfor v organizme
  2. Koľko fosforu potrebujeme denne – odporúčané dávky pre rôzne vekové skupiny
  3. Najlepšie zdroje fosforu v strave
  4. Pomer vápnika k fosforu – prečo je dôležitý pre kosti
  5. Nedostatok a nadbytok fosforu – príznaky a kto patrí do rizikovej skupiny
  6. FAQ – fosfor v organizme, zdroje, nedostatok a nadbytok

Aké funkcie plní fosfor v organizme

Približne 85 % fosforu prítomného v organizme sa nachádza v kostiach a zuboch. Vyskytuje sa tam spolu s vápnikom vo forme minerálnych zlúčenín, ktoré týmto tkanivám dodávajú potrebnú tvrdosť. Zvyšná časť je rozložená vo svaloch, orgánoch a telesných tekutinách. Fosfor je súčasťou adenosintrifosfátu (ATP), zlúčeniny, ktorú bunky využívajú na ukladanie a prenos energie. Nachádza sa tiež vo fosfolipidoch, ktoré tvoria bunkové membrány, a v nukleových kyselinách, teda v DNA a RNA, ktoré uchovávajú a prenášajú genetickú informáciu.

Zlúčeniny fosforu sa navyše podieľajú na udržiavaní správnej acidobázickej rovnováhy telesných tekutín. Fosfátové skupiny sa viažu na rôzne bielkoviny a tým sa podieľajú na regulácii aktivity mnohých enzýmov. Podľa zdravotných tvrdení povolených v Európskej únii fosfor prispieva k udržaniu správneho energetického metabolizmu, správnej funkcie bunkových membrán a správneho stavu kostí a zubov.

Koľko fosforu potrebujeme denne – odporúčané dávky pre rôzne vekové skupiny

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil dostatočný príjem fosforu pre dospelých na úrovni 550 mg denne. Tá istá hodnota platí aj pre tehotné a dojčiace ženy. Pre dojčatá vo veku 7–11 mesiacov sa stanovilo 160 mg denne, pre deti od 1 do 3 rokov – 250 mg a pre deti od 4 do 10 rokov – 440 mg. Vo veku 11–17 rokov sa táto hodnota zvyšuje na 640 mg denne. V týchto skupinách EFSA nerozlišuje normy podľa pohlavia. Tieto hodnoty boli stanovené ako dostatočný príjem (AI, angl. Adequate Intake), pretože dostupné údaje neumožňovali presne určiť priemernú potrebu fosforu.

Najlepšie zdroje fosforu v strave

fosfor

Fosfor sa vyskytuje v mnohých potravinách, preto jeho príjem prostredníctvom pestrej stravy zvyčajne nepredstavuje problém. Medzi bohatšie zdroje patria zrejúce syry. Významné množstvá sa nachádzajú aj v rybách, hydinovom mäse, vajciach, mlieku a jogurtoch. V rastlinnej strave sú zdrojmi fosforu aj fazuľa, šošovica, ovsené vločky, orechy a semená. Časť fosforu obsiahnutého v obilninách a semenách je však viazaná na kyselinu fytovú, preto si ho ľudské telo vstrebáva horšie ako fosfor z mnohých živočíšnych produktov.

Samostatnú skupinu tvoria fosfáty pridávané do spracovaných potravín, medzi inými do údenín, tavených syrov, niektorých hotových jedál a nápojov typu cola. Plnia tam technologické funkcie, napríklad regulujú kyslosť alebo pomáhajú udržiavať správnu konzistenciu.

Pomer vápnika k fosforu – prečo je dôležitý pre kosti

Vápnik a fosfor spoločne tvoria minerálnu zložku kostí a zubov. Ich metabolizmus v organizme je vzájomne prepojený, pretože na vstrebávanie, uvoľňovanie z kostí a vylučovanie oboch prvkov vplývajú okrem iného vitamín D a parathormón. Výsledky štúdií týkajúcich sa vzťahu medzi pomerom oboch zložiek a minerálnou hustotou kostí nie sú jednoznačné. Neexistuje jediný pomer vápnika k fosforu v každodennej strave, ktorý by platil pre všetkých ľudí, napríklad 1:1 alebo 2:1. EFSA pri stanovovaní referenčných hodnôt príjmu fosforu vychádzala z molárneho pomeru vápnika k fosforu v organizme, ktorý sa pohybuje v rozmedzí približne 1,4–1,9:1.

Odhadovaný obsah fosforu vo vybraných potravinách

Potravina

Fosfor (mg/100 g)

Tekvicové jadierka, sušené

~1040

Syr Gouda

~498

Ovsené vločky

~438

Atlantický losos, surový

~227

Plnotučné kravské mlieko

~113

Nedostatok a nadbytok fosforu – príznaky a kto patrí do rizikovej skupiny

Nedostatok fosforu spôsobený nedostatočným príjmom v strave sa vyskytuje zriedka. Častejšie súvisí s ochoreniami, poruchami funkcie obličiek alebo užívaním niektorých liekov. Môže spôsobiť oslabenie svalov, stratu chuti do jedla, bolesti kostí a poruchy citlivosti. Obzvlášť ohrozené sú podvyživené osoby, pacienti s hormonálnymi poruchami a osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky viažuce fosfáty. Nadbytok fosfátov v krvi sa vyskytuje predovšetkým u ľudí s ochoreniami obličiek a môže prispievať k ukladaniu vápnikových zlúčenín v krvných cievach a iných tkanivách.

"Fosfor sa spája predovšetkým so zdravými kosťami a zubami, ale jeho úloha je oveľa širšia. Je súčasťou každej bunky, podieľa sa na energetických metabolických procesoch a na štruktúre DNA. Keďže sa vyskytuje v mnohých bežných potravinách, jeho nedostatok vyplývajúci výlučne zo stravy sa vyskytuje zriedka. Dôležité je však nielen množstvo prijatého fosforu, ale aj spôsob, akým ho organizmus využíva a vylučuje". Łukasz Domeracki – dietológ

FAQ – fosfor v organizme, zdroje, nedostatok a nadbytok

Čo je fosfor a akú úlohu plní v organizme?

Fosfor je nevyhnutný minerál, ktorý sa nachádza v každej bunke organizmu. Približne 85 % jeho zásob sa nachádza v kostiach a zuboch. Fosfor prispieva k udržaniu správneho energetického metabolizmu, správneho fungovania bunkových membrán a zdravých kostí a zubov.

Koľko fosforu denne potrebuje dospelý človek?

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) je dostatočný príjem fosforu pre dospelých 550 mg denne. Rovnaká hodnota platí aj pre tehotné a dojčiace ženy. Ide o úroveň dostatočného príjmu (AI), nie o odporúčanú dávku doplnku stravy.

V ktorých potravinách je najviac fosforu?

Medzi bohaté zdroje fosforu patria tekvicové semienka, zrejúce syry, ryby, mäso, vajcia, ovsené vločky, orechy a strukoviny. Napríklad 100 g tekvicových semienok môže obsahovať približne 1040 mg fosforu a 100 g syra gouda približne 498 mg. Fosfor pochádzajúci z niektorých rastlinných produktov sa však vstrebáva horšie kvôli prítomnosti kyseliny fytovej.

Aké sú príznaky nedostatku fosforu?

Nedostatok fosforu sa môže prejavovať oslabením svalov, nechutenstvom, bolesťami kostí a poruchami citlivosti. Vyskytuje sa pomerne zriedka a častejšie súvisí s určitými chorobami, podvýživou alebo užívaním niektorých liekov než s bežnou stravou. Samotné príznaky nemožno považovať za potvrdenie nedostatku.

Je nadbytok fosforu škodlivý?

Nadmerná koncentrácia fosfátov v krvi môže byť nebezpečná, najmä u ľudí s chronickým ochorením obličiek. Môže prispievať k poruchám minerálnej rovnováhy a k ukladaniu vápnikových zlúčenín v krvných cievach a iných tkanivách. Je však potrebné rozlišovať medzi vysokým príjmom fosforu v strave a zvýšenou koncentráciou fosfátov v krvi.

Sú fosfáty pridávané do potravín to isté ako prírodný fosfor?

Fosfor sa vyskytuje prirodzene v potravinách, ako aj vo forme fosfátov pridávaných do niektorých spracovaných výrobkov. Tieto prísady sa nachádzajú okrem iného vo vybraných údeninách, tavených syroch a nápojoch typu cola. Fosfor z mnohých fosfátových prísad je ľahšie stráviteľný ako fosfor viazaný na kyselinu fytovú v rastlinných produktoch.

Aký by mal byť pomer vápnika k fosforu v strave?

Vápnik a fosfor spoločne prispievajú k budovaniu kostí a zubov, ale nebol stanovený jediný ideálny pomer týchto zložiek platný pre všetkých ľudí. Nie je teda potrebné zostavovať každodennú stravu podľa striktného pomeru 1:1 alebo 2:1. Dôležitejšie je zabezpečiť dostatočný príjem oboch zložiek s ohľadom na vek a zdravotný stav.

Zdroje:

  • Itkonen, S. T., & Lamberg-Allardt, C. (2023). Phosphorus - a scoping review for Nordic Nutrition Recommendations 2023. Food & nutrition research, 67, 10.29219/fnr.v67.10318. https://doi.org/10.29219/fnr.v67.10318
  • Calvo, M. S., & Tucker, K. L. (2013). Is phosphorus intake that exceeds dietary requirements a risk factor in bone health?. Annals of the New York Academy of Sciences, 1301, 29–35. https://doi.org/10.1111/nyas.12300
  • Gutiérrez O. M. (2026). Recent insights into the role of dietary phosphorus in the development and progression of chronic kidney disease-mineral and bone disorder. Current opinion in nephrology and hypertension, 35(4), 447–452. https://doi.org/10.1097/MNH.0000000000001185
OHODNOŤTE ČLÁNOK:
0 / 5