Vplyv stresu na hladinu cholesterolu

V roku 1936 bola opísaná nešpecifická reakcia organizmu na rôzne záťaže, čím sa začali súčasné výskumy stresu. Dnes vieme, že stres zahŕňa psychické, nervové a hormonálne reakcie, ktoré pomáhajú organizmu prispôsobiť sa náročnej situácii. Ak však pretrváva dlho alebo sa často opakuje, môže ovplyvňovať spánok, chuť do jedla, fyzickú aktivitu a metabolizmus. Jednou z oblastí, ktorú vedci skúmajú, je jeho súvislosť s hladinou cholesterolu a iných lipidov v krvi.

1. Význam stresu
2. Stres a metabolizmus
3. Boj proti stresu
4. Často kladené otázky

Význam stresu

Stres vzniká vtedy, keď mozog vníma podnet ako ohrozenie, preťaženie alebo situáciu, ktorá si vyžaduje rýchle prispôsobenie. Stresorom môže byť konflikt, časový tlak, finančná neistota, pracovná zodpovednosť, choroba, bolesť, úraz, infekcia, extrémna teplota, hluk, nedostatok spánku, hlad, intenzívna námaha alebo náhla zmena prostredia.

Psychický stres

Stres psychického charakteru sa týka myšlienok, emócií a hodnotenia situácie, zatiaľ čo fyzický stres vyplýva zo skutočného zaťaženia tkanív a orgánov. Environmentálny stres súvisí napríklad s hlukom alebo teplotou, zatiaľ čo sociálny stres súvisí s konfliktmi, izoláciou, prácou alebo ekonomickou situáciou. Často sa rôzne druhy stresu vyskytujú súčasne, napríklad pri chorobe spojenej so strachom alebo pri pracovnom preťažení vedúcom k nespavosti.

Akútny a traumatický stres

Akútny stres trvá krátko a objavuje sa po konkrétnom podnete, ako je skúška, hádka, náhla bolesť alebo náhla fyzická námaha. Epizodický akútny stres znamená časté opakovanie takýchto situácií bez dostatočného času na regeneráciu. Chronický stres pretrváva týždne, mesiace alebo roky a môže súvisieť s opatrovaním chorého, prácou na zmeny, ťažkou rodinnou situáciou alebo neustálym pocitom straty kontroly. Traumatický stres sa vyvíja po mimoriadne silnej hrozbe a môže pretrvávať aj po skončení udalosti.

Eustres

Rozlišuje sa tiež eustres, teda stimulácia motivujúca k činnosti, a distres, keď sú požiadavky vnímané ako nadmerné a sprevádza ich napätie, bezmocnosť alebo vyčerpanie. Tá istá situácia môže byť pre jednu osobu miernou výzvou, pre inú zase silným stresorom.

Hlavné hormóny súvisiace so stresom

Stres a metabolizmus

Keď mozog rozpozná ohrozenie, organizmus aktivuje nervový a hormonálny systém zodpovedný za stresovú reakciu. Adrenalín a noradrenalín zrýchľujú činnosť srdca, zvyšujú bdelosť a rýchlo uvoľňujú energiu, zatiaľ čo kortizol pomáha udržiavať dostupnosť glukózy a mastných kyselín. Krátkodobo ide o prospešný mechanizmus, pretože pripravuje mozog a svaly na činnosť.

Ak sa však stres často opakuje alebo trvá dlho, môže zhoršiť citlivosť na inzulín, zvýšiť uvoľňovanie mastných kyselín, ovplyvniť činnosť pečene a podporovať ukladanie viscerálneho tuku. Okrem toho môže chronický stres nepriamo narúšať metabolizmus prostredníctvom horšieho spánku, nepravidelných jedál, menšej fyzickej aktivity, fajčenia, konzumácie alkoholu alebo častejšieho výberu vysokokalorických potravín.

Jednou z oblastí, ktoré sa môžu zmeniť, je lipidový profil, zahŕňajúci celkový cholesterol, LDL, HDL a triglyceridy. V štúdiách bol silnejší alebo dlhodobý stres spájaný s menej priaznivými výsledkami, táto súvislosť však nie je u všetkých ľudí rovnaká. Zvýšená hladina cholesterolu môže vyplývať aj z genetiky, stravy, nadmernej telesnej hmotnosti, hypotyreózy, cukrovky, ochorení obličiek, menopauzy alebo užívaných liekov.

Boj proti stresu

Pri znižovaní stresu je dobré začať s identifikáciou jeho hlavných zdrojov a znížením záťaže, na ktorú môžeme reálne vplývať. Pomôcť môže stanovenie priorít, obmedzenie počtu súbežných úloh, pravidelné prestávky a vypnutie nepotrebných upozornení. Dôležitú úlohu zohrávajú aj spánok a fyzická aktivita. Pravidelný pohyb prispôsobený schopnostiam organizmu môže zmierniť napätie a zlepšiť kvalitu spánku, zatiaľ čo príliš intenzívne tréningy bez regenerácie môžu záťaž ešte zhoršiť. Je vhodné dodržiavať pravidelné časy spánku a večer obmedziť prácu, konzumáciu alkoholu, nadmerný príjem kofeínu a používanie obrazoviek. Napätie môžu ďalej zmierniť dychové cvičenia, uvoľňovanie svalov, meditácia, odpočinok a kontakt s blízkymi.

„Chronický stres nie je priamou príčinou vysokej hladiny cholesterolu, ale môže ovplyvňovať mnohé metabolické procesy a každodenné návyky, ktoré majú vplyv na lipidový profil. Dostatočné množstvo spánku, pravidelná fyzická aktivita, vyvážená strava a efektívne zvládanie stresu sú prvky, ktoré podporujú zdravie kardiovaskulárneho systému." Anna Zięba – dietologička

Často kladené otázky

Môže stres zvyšovať hladinu cholesterolu?

Výskumy naznačujú, že chronický alebo často sa opakujúci stres môže u niektorých ľudí súvisieť s menej priaznivým lipidovým profilom. Tento vplyv môže vyplývať jednak z pôsobenia stresových hormónov, jednak zo zmien životného štýlu, ktoré sprevádzajú dlhodobé napätie.

Aké hormóny sa uvoľňujú počas stresu?

Najdôležitejšiu úlohu zohrávajú kortizol, adrenalín a noradrenalín. Tieto hormóny mobilizujú organizmus k činnosti, zvyšujú dostupnosť energie a pripravujú ho na rýchlu reakciu.

Je krátkodobý stres škodlivý?

Nie vždy. Krátkodobý stres (eustres) môže zlepšiť koncentráciu a zmobilizovať organizmus k činnosti. Problém nastáva vtedy, keď stres pretrváva dlhší čas alebo sa často opakuje.

Ako chronický stres ovplyvňuje metabolizmus?

Dlhodobý stres môže zhoršovať citlivosť na inzulín, zvyšovať uvoľňovanie voľných mastných kyselín a podporovať ukladanie viscerálneho tuku. Okrem toho sa často spája so zhoršeným spánkom, nižšou fyzickou aktivitou a menej zdravými stravovacími návykmi.

Je vysoká hladina cholesterolu vždy dôsledkom stresu?

Nie. Na hladinu cholesterolu vplýva mnoho faktorov, medzi inými strava, telesná hmotnosť, fyzická aktivita, genetické predispozície, vek, chronické ochorenia a užívané lieky. Stres je len jedným z faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať lipidový profil.

Ako obmedziť negatívny vplyv stresu na organizmus?

Pomôcť môžu pravidelná fyzická aktivita, dostatočné množstvo spánku, relaxačné techniky, plánovanie povinností a udržiavanie sociálnych kontaktov. V prípade chronického stresu stojí za zváženie aj konzultácia s psychológom alebo psychoterapeutom.

Pomáha fyzická aktivita znižovať stres?

Áno. Pravidelný pohyb môže zlepšiť náladu, znížiť napätie a podporiť kvalitu spánku. Je však dôležité, aby intenzita tréningov bola prispôsobená schopnostiam organizmu, pretože nadmerná záťaž bez dostatočnej regenerácie môže mať opačný účinok.

Stačí samotné zníženie úrovne stresu na zlepšenie výsledkov lipidogramu?

Nie vždy. Zlepšenie lipidového profilu zvyčajne vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci správnu stravu, fyzickú aktivitu, udržiavanie správnej telesnej hmotnosti a – ak je to potrebné – liečbu odporúčanú lekárom.

Zdroje:

• McEwen B. S. (2007). Physiology and neurobiology of stress and adaptation: central role of the brain. Physiological reviews, 87(3), 873–904. https://doi.org/10.1152/physrev.00041.2006
• Patterson, S. M., Gottdiener, J. S., Hecht, G., Vargot, S., & Krantz, D. S. (1993). Effects of acute mental stress on serum lipids: mediating effects of plasma volume. Psychosomatic medicine, 55(6), 525–532. https://doi.org/10.1097/00006842-199311000-00008
• Steptoe, A., & Brydon, L. (2005). Associations between acute lipid stress responses and fasting lipid levels 3 years later. Health psychology : official journal of the Division of Health Psychology, American Psychological Association, 24(6), 601–607. https://doi.org/10.1037/0278-6133.24.6.601