Zinok pre deti – bezpečné dávkovanie a význam pre vývoj

Zinok bol ako kov izolovaný už v 18. storočí. Dnes vieme, že ide o minerálny prvok nevyhnutný pre život, ktorý sa nachádza v celom organizme a podieľa sa na činnosti stoviek enzýmov a regulačných proteínov. Jeho dostatočný príjem je dôležitý okrem iného v obdobiach intenzívneho rastu a dospievania. Téma zinku je obzvlášť dôležitá v strave detí, kde je dynamika zmien potrieb najvyššia a zároveň ide o obdobie, v ktorom sa formujú stravovacie návyky.

1. Význam zinku pre vývoj
2. Zinok v detskej strave
3. Doplnky stravy so zinkom

Význam zinku pre vývoj

Zinok je minerálny prvok prítomný v mnohých štruktúrach a systémoch organizmu. Zvláštny význam má jeho účasť na syntéze deoxyribonukleovej kyseliny, teda DNA, a na procese delenia buniek. Zinok sa podieľa aj na udržaní správnej syntézy bielkovín, čo súvisí s vývojom tkanív, bunkovou obnovou a priebehom mnohých rastových procesov.

Jeho prítomnosť je dôležitá aj pre fungovanie imunitného systému, ktorý u detí prechádza fázou dozrievania a neustále prichádza do kontaktu s novými podnetmi z okolia. V odbornej literatúre sa tiež zdôrazňuje súvislosť zinku so správnym metabolizmom makroživín a energetickými premenami, čo má význam v období intenzívnej aktivity, učenia sa a psychofyzického vývoja.

Zinok sa tiež spomína v súvislosti s udržiavaním správneho stavu pokožky, vlasov a nechtov. Stojí však za zmienku, že nejde o zložku, ktorá pôsobí selektívne alebo príležitostne, ale o prvok, ktorý organizmus denne využíva v mnohých metabolických procesoch.

Zinok v detskej strave

Podľa výživových noriem pre poľskú populáciu sa potreba zinku u detí zvyšuje s vekom. Odporúčaný príjem je 3 mg denne vo veku 1–3 rokov, 5 mg vo veku 4–9 rokov a 8 mg vo veku 10–12 rokov. V starších vekových skupinách sa hodnoty líšia aj podľa pohlavia a dosahujú 9 mg u dievčat a 11 mg u chlapcov vo veku 13–18 rokov.

Základným spôsobom dodávania zinku deťom by mala byť vhodne zostavená strava založená na pestrých potravinách. Medzi najdôležitejšie zdroje tohto prvku patria mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, ako aj niektoré obilné výrobky, strukoviny, semená a orechy, hoci biologická dostupnosť zinku z rastlinnej stravy je nižšia. Súvisí to okrem iného s prítomnosťou fytátov, ktoré obmedzujú vstrebávanie niektorých minerálnych prvkov z tráviaceho traktu.

„Zinok má obrovský význam pre zdravie nielen človeka, ale aj zvierat. Odporúčanú dávku by sa nemalo prekračovať – v priemere človek potrebuje niekoľko desiatok miligramov zinku denne. Potreba môže byť vyššia u športovcov a ľudí vo veku 50–70 rokov, pričom alkohol a diuretiká výrazne zvyšujú stratu zinku močom.“ Łukasz Domeracki – dietológ

To však neznamená, že strava dieťaťa sa musí zakladať výlučne na jednej skupine potravín, ale poukazuje na to, aké dôležité je komplexné posúdenie stravovania, jeho pestrosti a pravidelnosti. Doplnky stravy so zinkom by sa nemali považovať za štandardnú súčasť starostlivosti o zdravé dieťa, ani za jednoduchý spôsob, ako zlepšiť imunitu alebo rast bez predchádzajúceho lekárskeho posúdenia. V prípade detí by sa rozhodnutie o začatí užívania prípravku malo zakladať na konzultácii s pediatrom, ktorý zohľadní vek, spôsob stravovania, zdravotný stav, užívané lieky a opodstatnenosť takéhoto postupu.

Odhadovaný obsah zinku vo vybraných potravinách

Doplnky stravy so zinkom

Na trhu sú dostupné rôzne formy zinku, medzi inými glukonát, citrát, pikolinát alebo síran, a prípravky môžu mať formu kvapiek, sirupov, pastiliek alebo kapsúl. V doplnkoch pre deti sa zinok najčastejšie vyskytuje v dávkach od približne 5 do 10 mg v dennej dávke. Nadmerný príjem zinku môže byť spojený s nežiaducimi účinkami a narúšať metabolizmus iných minerálnych prvkov, najmä medi, a v niektorých situáciách môže ovplyvňovať aj znášanlivosť tráviaceho traktu.

Opatrnosť je potrebná najmä vtedy, keď dieťa užíva súčasne niekoľko vitamínovo-minerálnych prípravkov, pretože v takom prípade sa ľahko nevedomky sčítavajú dávky z rôznych zdrojov. Z pohľadu rodiča je teda najbezpečnejším prístupom v prvom rade dbať na stravu, nesnažiť sa samostatne rozpoznávať nedostatky a nepovažovať doplnok stravy za automatické riešenie, ale za postup zvažovaný individuálne po konzultácii so špecialistom.

Zdroje:

• Krebs, N. F., Miller, L. V., & Hambidge, K. M. (2014). Zinc deficiency in infants and children: a review of its complex and synergistic interactions. Paediatrics and international child health, 34(4), 279–288. https://doi.org/10.1179/2046905514Y.0000000151
• Stammers, A. L., Lowe, N. M., Medina, M. W., Patel, S., Dykes, F., Pérez-Rodrigo, C., Serra-Majam, L., Nissensohn, M., & Moran, V. H. (2015). The relationship between zinc intake and growth in children aged 1-8 years: a systematic review and meta-analysis. European journal of clinical nutrition, 69(2), 147–153. https://doi.org/10.1038/ejcn.2014.204
• Strand, T. A., & Mathisen, M. (2023). Zinc - a scoping review for Nordic Nutrition Recommendations 2023. Food & nutrition research, 67, 10.29219/fnr.v67.10368. https://doi.org/10.29219/fnr.v67.10368