Molybdén – čo to je a akú funkciu plní v organizme?
Molybdén (Mo) patrí medzi mikroelementy, teda minerálne látky potrebné v množstvách meraných v mikrogramoch. V organizme sa vyskytuje vo forme viazanej na iné molekuly, nie ako čistý kov. Je súčasťou špecifickej molekuly, nazývanej molybdénový kofaktor, ktorá sa viaže na určité enzýmy a umožňuje im vykonávať chemické reakcie. Bez nej tieto enzýmy nemôžu správne fungovať.
U človeka boli identifikované štyri enzýmy závislé od molybdénu. Podieľajú sa okrem iného na metabolizme aminokyselín obsahujúcich síru, rozklade zlúčenín tvoriacich genetický materiál a premene niektorých látok cudzích pre organizmus. Molybdén teda plní pomocnú funkciu v presne definovaných procesoch a nepôsobí samostatne ako zdroj energie ani ako stavebný materiál tkanív.
Vlastnosti molybdénu – ako pôsobí?
Podľa zdravotného tvrdenia schváleného v Európskej únii molybdén prispieva k udržaniu správneho metabolizmu sírových aminokyselín, teda metionínu a cysteínu. Tieto aminokyseliny sú potrebné na tvorbu bielkovín a cysteín sa podieľa aj na tvorbe glutatiónu, zlúčeniny chrániacej bunky pred oxidačným stresom. Pri metabolizme týchto aminokyselín vznikajú okrem iného sulfity, ktoré organizmus pomocou enzýmu nazývaného sulfitoxidáza premieňa na sulfáty. Molybdén je nevyhnutný pre správnu činnosť tohto enzýmu.
Molybdén je potrebný aj na činnosť enzýmov podieľajúcich sa na ďalších chemických premenách prebiehajúcich v organizme. Jedným z nich je xantínová oxidáza, ktorá sa podieľa na rozklade purínov, teda zlúčenín vyskytujúcich sa okrem iného v DNA a RNA. Výsledkom týchto premen je kyselina močová, ktorá sa vylučuje hlavne obličkami. Molybdén je tiež nevyhnutný pre činnosť aldehydovej oxidázy, ktorá sa podieľa na premene niektorých látok, vrátane vybraných liekov. Jeho prítomnosť vyžaduje aj štvrtý enzým, ktorého presná úloha v organizme ešte nebola úplne objasnená.
Odhadovaný obsah molybdénu vo vybraných potravinách na 100 g
|
|
Obsah molybdénu (µg/100 g)
|
Fazuľa "čierne oko", varená
|
cca 300-350
|
Hovädzia pečeň, vyprážaná
|
cca 110-130
|
Celozrnný pšeničný chlieb
|
cca 35-45
|
|
|
cca 35-45
|
Molybdén v strave – zdroje a potraviny bohaté na tento prvok
![Molybdén]()
Najbohatšími zdrojmi molybdénu sú semená strukovín, najmä fazuľa, hrach, šošovica a sója. Nachádza sa aj v celozrnných obilninách, ovsených vločkách, orechoch a arašidoch. Zo živočíšnych produktov ho vo väčšom množstve obsahuje hovädzia pečeň, v menšom množstve napríklad mlieko, jogurt, vajcia a mäso.
Obsah molybdénu v jednotlivých produktoch sa môže veľmi líšiť. Podľa amerického Národného inštitútu zdravia (National Institutes of Health) môže pol pohára uvarenej fazule typu black-eyed peas obsahovať približne 288 µg molybdénu a rovnaká porcia fazule lima približne 104 µg. Obsah v rastlinných produktoch závisí predovšetkým od množstva v pôde, podmienok pestovania a vody použitej na zavlažovanie rastlín.
Molybdén – dávkovanie, odporúčaná denná dávka a účinky nadbytku a nedostatku
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil dostatočný príjem molybdénu pre dospelých, vrátane tehotných a dojčiacich žien, na 65 µg denne. Nedostatok molybdénu sa vyskytuje mimoriadne zriedka. Bol popísaný okrem iného pri dlhodobej parenterálnej výžive a spájal sa so srdcovými poruchami, zrýchleným dýchaním a neurologickými problémami.
Horná tolerovateľná hranica príjmu molybdénu pre dospelých je 600 µg denne zo všetkých zdrojov. Dlhodobý nadbytok môže byť škodlivý a pri veľmi vysokej expozícii boli popísané okrem iného zvýšené hladiny kyseliny močovej a kĺbové ťažkosti.
"Molybdén je stopový prvok, ktorý organizmus potrebuje vo veľmi malých množstvách, ale bez neho niektoré enzýmy nemôžu správne fungovať. Podieľa sa predovšetkým na metabolizme sírových aminokyselín a na premene vybraných chemických zlúčenín. Jeho dobrými zdrojmi sú fazuľa, šošovica a celozrnné výrobky, pričom pri pestrej strave sa jeho nedostatok vyskytuje mimoriadne zriedka." Łukasz Domeracki – dietológ
FAQ – najčastejšie kladené otázky
Na čo pomáha molybdén?
Molybdén prispieva k udržaniu správneho metabolizmu sírových aminokyselín, ako sú metionín a cysteín. Je potrebný pre prirodzené metabolické procesy, avšak jeho suplementácia nemá potvrdený dodatočný prínos pre zdravie u ľudí bez jeho nedostatku.
V ktorých potravinách je najviac molybdénu?
Najlepšími zdrojmi molybdénu sú strukoviny, najmä fazuľa, šošovica, hrach a sója. Nachádza sa tiež v celozrnnom pečive, ovsených vločkách, orechoch, arašidoch a pečeni.
Aké sú príznaky nedostatku molybdénu?
Nedostatok molybdénu sa vyskytuje mimoriadne zriedkavo. V ojedinelých prípadoch, okrem iného pri dlhodobej parenterálnej výžive, boli popísané neurologické poruchy, zrýchlené dýchanie a poruchy srdcovej činnosti. Nie sú to však príznaky, na základe ktorých by bolo možné samostatne diagnostikovať nedostatok.
Aká je maximálna bezpečná dávka molybdénu?
Európska horná tolerovateľná hranica príjmu pre dospelých je 600 µg denne, vrátane všetkých zdrojov. Nie je to odporúčaná dávka na každodenné užívanie. Treba tiež mať na pamäti, že pre deti platia nižšie limity.
Oplatí sa užívať doplnky s molybdénom?
Pri správne vyváženej strave nie je doplnková výživa s molybdénom zvyčajne potrebná. Neexistujú dôkazy, že užívanie dodatočných dávok zlepšuje pohodu, výkonnosť alebo metabolizmus u ľudí s dostatočným prísunom tohto prvku.
Ovplyvňuje molybdén metabolizmus bielkovín?
Áno, ale len veľmi špecifickým spôsobom. Je nevyhnutný pre činnosť enzýmu, ktorý sa podieľa na metabolizme zlúčenín vznikajúcich pri metabolizme sírových aminokyselín. To však neznamená, že doplnková výživa s molybdénom urýchľuje budovanie svalov alebo zvyšuje využitie bielkovín zo stravy.
Pomáha molybdén odstraňovať toxíny z organizmu?
Molybdén je potrebný na činnosť enzýmov, ktoré premieňajú niektoré chemické zlúčeniny, vrátane síranov. To však neznamená, že doplnky stravy s obsahom molybdénu "očisťujú organizmus" alebo urýchľujú odstraňovanie všetkých toxínov. Takýto účinok nebol potvrdený.
Môže molybdén zvyšovať hladinu kyseliny močovej?
Molybdén sa podieľa na činnosti enzýmu súvisiaceho s rozkladom purínov, pri ktorom vzniká kyselina močová. Pri veľmi vysokej expozícii molybdénu bola popísaná zvýšená koncentrácia kyseliny močovej, to však neznamená, že bežný príjem tohto prvku z potravín spôsobuje takéto problémy.
Zdroje:
- Oskarsson, A., & Kippler, M. (2023). Molybdenum - a scoping review for Nordic Nutrition Recommendations 2023. Food & nutrition research, 67, 10.29219/fnr.v67.10326. https://doi.org/10.29219/fnr.v67.10326
- Schwarz, G., & Belaidi, A. A. (2013). Molybdenum in human health and disease. Metal ions in life sciences, 13, 415–450. https://doi.org/10.1007/978-94-007-7500-8_13
- Vyskocil, A., & Viau, C. (1999). Assessment of molybdenum toxicity in humans. Journal of applied toxicology : JAT, 19(3), 185–192. https://doi.org/10.1002/(sici)1099-1263(199905/06)19:3<185::aid-jat555>3.0.co;2-z