Vitamíny K1 a K2 – v čom sa líšia?

V roku 1954 bola warfarína, ktorá sa v medicíne používa dodnes, schválená ako antikoagulant. Jej účinok spočíva v obmedzovaní opätovného využitia vitamínu K v organizme. Preukázanie tejto súvislosti umožnilo lepšie pochopiť úlohu vitamínu K v správnom priebehu procesov zrážania krvi. Následné výskumy tiež preukázali, že sa podieľa na aktivácii bielkovín prítomných v kostnej tkanive. V potravinách a doplnkoch stravy sa vitamín K vyskytuje v niekoľkých rôznych formách, vrátane K1 a K2.

1. Zdroje vitamínu K v strave
2. Charakteristika vitamínov K1 a K2
3. Množstvo vitamínu K v strave
4. Často kladené otázky

Zdroje vitamínu K v strave

Vitamín K je živina potrebná na každodenné fungovanie už v malých množstvách. Organizmus ho využíva na aktiváciu určitých bielkovín, ktoré by bez neho nemohli správne plniť svoje úlohy. Niektoré z nich sa podieľajú na procese zrážania krvi, zatiaľ čo iné sa nachádzajú v kostnej tkanive.

Hlavnými zdrojmi vitamínu K sú tmavozelená listová zelenina, medzi inými kel, špenát, šalát a petržlenová vňať, ako aj brokolica, kapusta a ružičkový kel. Menšie množstvá sa nachádzajú v rastlinných olejoch, mäse, vnútornostiach, vajciach a mliečnych výrobkoch. Vitamín K obsahujú aj niektoré fermentované výrobky, najmä syry a natto, teda fermentovaná sója. Časť zlúčenín patriacich k vitamínu K produkujú črevné baktérie, nie je však možné presne určiť, do akej miery pokrývajú potreby človeka.

Keďže vitamín K je tukovo rozpustný, na jeho vstrebávanie sú potrebné žlč, tráviace enzýmy a prítomnosť tuku v tráviacom trakte. Pridanie malého množstva oleja, semien, orechov alebo iného zdroja tuku k zelenine zvyšuje jeho vstrebávanie. Nedostatok u zdravých ľudí s pestrou stravou sa vyskytuje zriedka, avšak riziko sa môže zvýšiť pri poruchách vstrebávania tukov, ochoreniach pečene alebo žlčových ciest a pri užívaní niektorých liekov.

Charakteristika vitamínov K1 a K2

Vitamín K1, nazývaný filoquinón alebo fytomenadión, je produkovaný rastlinami a predstavuje hlavnú formu vitamínu K v bežnej strave. Najviac ho obsahujú zelené časti rastlín, pretože táto zlúčenina sa podieľa na procesoch prebiehajúcich počas fotosyntézy.

Vitamín K2 nie je jediná látka, ale skupina menachinónov označovaných symbolmi od MK-4 po MK-13. Číslo označuje rozdiel v štruktúre molekuly, čo ovplyvňuje okrem iného aj dĺžku jej prítomnosti v krvi. MK-4 sa vyskytuje hlavne v produktoch živočíšneho pôvodu a môže sa v organizme vytvárať aj z vitamínu K1. MK-7 sa nachádza predovšetkým v natto a iných fermentovaných produktoch, pričom syry môžu obsahovať aj MK-8 a MK-9.

Všetky tieto formy sa využívajú v tom istom základnom procese aktivácie proteínov závislých od vitamínu K, preto by sa nemalo pripisovať K1 výlučne zrážanlivosť a K2 výlučne pôsobenie na kosti. Rozdiely sa týkajú predovšetkým zdrojov, transportu a dĺžky zotrvania v krvnom obehu.

K1 sa rýchlo vychytáva v pečeni, zatiaľ čo menachinóny s dlhým reťazcom, najmä MK-7, pretrvávajú v krvi dlhšie. To však neznamená, že každá forma K2 sa vždy vstrebáva lepšie ako K1. Povolené zdravotné tvrdenia sa vzťahujú na vitamín K ako na skupinu, a nie na vyššiu účinnosť jednej z jeho foriem.

Odhadovaný obsah vitamínov K1 a K2 vo vybraných produktoch (µg/100 g)

Množstvo vitamínu K v strave

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v roku 2017 stanovil odporúčaný príjem vitamínu K na úrovni približne 1 µg na kilogram telesnej hmotnosti denne. Pre dojčatá vo veku 7–11 mesiacov je to 10 µg, pre deti vo veku 1–3 roky 12 µg, 4–6 rokov 20 µg, 7–10 rokov 30 µg, 11–14 rokov 45 µg a pre mládež vo veku 15–17 rokov 65 µg denne. V prípade dospelých sa stanovilo 70 µg denne, bez ohľadu na pohlavie. Ide o hodnoty odporúčaného príjmu, nie o klasické normy priemerných potrieb, pretože dostupné údaje neumožnili ich presné stanovenie. Európske normy boli stanovené na základe filoquinónu, keďže množstvo údajov týkajúcich sa príjmu, vstrebávania a využitia menachinónov bolo nedostatočné.

V multivitamínových prípravkoch a produktoch typu ADEK sa vitamín K zvyčajne vyskytuje ako K1 alebo K2 v množstve približne 25–75 µg. V jednosložkových doplnkoch stravy a v kombináciách s vitamínom D sa najčastejšie používa K2 vo forme MK-7, zvyčajne v dávke 75, 100 alebo 200 µg v dennej dávke. Vyskytuje sa v tabletách, kapsulách, kvapkách a olejových kapsulách.

"Vitamíny K1 a K2 nepôsobia ako dva odlišné vitamíny. Oba sa podieľajú na aktivácii tých istých proteínov závislých od vitamínu K a líšia sa predovšetkým zdrojmi, z ktorých pochádzajú, chemickou štruktúrou a dĺžkou zotrvania v organizme. Z hľadiska zdravia je najdôležitejšie zabezpečiť dostatočný príjem vitamínu K z každodennej stravy, a nie hľadať jednu ‚najlepšiu‘ formu tohto vitamínu." Łukasz Domeracki – dietológ

Často kladené otázky

Je vitamín K1 lepší ako K2?

Nedá sa jednoznačne konštatovať, že jedna forma je lepšia ako druhá. Vitamíny K1 aj K2 sa podieľajú na aktivácii proteínov závislých od vitamínu K. Lišia sa hlavne zdrojmi výskytu, štruktúrou a dĺžkou zotrvania v organizme.

Pôsobí vitamín K2 len na kosti?

Nie. Ide o bežný mýtus. Vitamíny K1 aj K2 sa podieľajú na tých istých základných biologických procesoch. Nemali by sme pripisovať vitamínu K1 výlučne zrážanlivosť krvi a vitamínu K2 výlučne zdravie kostí.

Kde sa nachádza najviac vitamínu K1?

Najbohatším zdrojom vitamínu K1 sú zelené listové zeleniny, ako napríklad kel, špenát, petržlenová vňať, šalát, mangold alebo brokolica.

V akých potravinách sa nachádza vitamín K2?

Vitamín K2 sa nachádza predovšetkým v fermentovaných potravinách, najmä v natto, ale aj v niektorých syroch, mäse, vajciach a mliečnych výrobkoch. Malé množstvá môžu produkovať aj črevné baktérie.

Má sa vitamín K užívať spolu s tukom?

Áno. Vitamín K je rozpustný v tukoch, preto sa lepšie vstrebáva, ak jedlo obsahuje malé množstvo zdravých tukov, napr. olivový olej, orechy, semienka alebo avokádo.

Môžu vitamín K užívať osoby, ktoré užívajú antikoagulancia?

Ľudia, ktorí užívajú antagonisty vitamínu K, ako je warfarín alebo acenokumarol, by nemali na vlastnú päsť začať s doplnkovou výživou. Náhle zvýšenie alebo zníženie príjmu vitamínu K môže ovplyvniť účinnosť liečby, preto je potrebné akékoľvek zmeny stravy alebo doplnkovej výživy konzultovať s lekárom.

Je vitamín K2 MK-7 lepšie vstrebateľný ako K1?

Štúdie ukazujú, že menachinóny s dlhým reťazcom, ako je MK-7, pretrvávajú v krvi dlhšie ako vitamín K1. To však neznamená, že sú jednoznačne „lepšie vstrebateľné“ alebo účinnejšie. V súčasnosti platné zdravotné tvrdenia schválené EFSA sa týkajú vitamínu K ako celku, a nie výhody konkrétnej formy.

Zdroje:

• Shearer, M. J., & Newman, P. (2014). Recent trends in the metabolism and cell biology of vitamin K with special reference to vitamin K cycling and MK-4 biosynthesis. Journal of lipid research, 55(3), 345–362. https://doi.org/10.1194/jlr.R045559
• Schurgers, L. J., Teunissen, K. J., Hamulyák, K., Knapen, M. H., Vik, H., & Vermeer, C. (2007). Vitamin K-containing dietary supplements: comparison of synthetic vitamin K1 and natto-derived menaquinone-7. Blood, 109(8), 3279–3283. https://doi.org/10.1182/blood-2006-08-040709
• EFSA Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies (NDA), Turck, D., Bresson, J. L., Burlingame, B., Dean, T., Fairweather-Tait, S., Heinonen, M., Hirsch-Ernst, K. I., Mangelsdorf, I., McArdle, H. J., Naska, A., Nowicka, G., Pentieva, K., Sanz, Y., Siani, A., Sjödin, A., Stern, M., Tomé, D., Van Loveren, H., Vinceti, M., … Neuhäuser-Berthold, M. (2017). Dietary reference values for vitamin K. EFSA journal. European Food Safety Authority, 15(5), e04780. https://doi.org/10.2903/j.efsa.2017.4780