Čo je to EPA? Na čo slúži

Kyselina eikosapentaenová (EPA) patrí do skupiny omega-3 mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou stravy. Omega-3 mastné kyseliny sú polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré sa vyznačujú špecifickou štruktúrou - prvá dvojitá väzba v ich molekule sa nachádza na treťom atóme uhlíka, počítané od konca uhlíkového reťazca (tzv. omega koniec). Vďaka tejto štruktúre plnia v organizme kľúčové funkcie, ale telo si ich nevytvára v dostatočnom množstve, preto sa musia dodávať potravou. Najdôležitejšie omega-3 mastné kyseliny sú: kyselina alfa-linolénová (ALA), kyselina dokosahexaenová (DHA) a práve kyselina eikosapentaenová (EPA).

1. Vlastnosti kyseliny eikosapentaenovej
2. Užitočné účinky EPA
3. Nedávne štúdie

Vlastnosti kyseliny eikosapentaenovej

EPA má 20 atómov uhlíka usporiadaných do reťazca a päť dvojitých väzieb. Vďaka svojej chemickej štruktúre je pri izbovej teplote tekutá a náchylná na poškodenie kyslíkom, svetlom a teplom. Je rozpustná v tukoch a organických látkach, ale nie vo vode.

Výskyt

EPA sa nachádza najmä v morských rybách, ako sú losos, makrela, sardinky, sleď a tuniak. V prírode pomáha vodným organizmom, ako sú ryby a morské cicavce, udržiavať tekutosť bunkových membrán v chladných vodách. Tvorí sa vo vodných mikroorganizmoch, najmä v riasach, a ryby ho hromadia konzumáciou týchto mikroorganizmov alebo ich konzumentov.

V ľudskom tele

V ľudskom tele sa EPA v malej miere vytvára z inej mastnej kyseliny, kyseliny alfa-linolénovej (ALA), ale tento proces nie je veľmi účinný. Jeho účinnosť dosahuje maximálne niekoľko percent. Väčšina EPA sa nachádza v bunkových membránach, kde ovplyvňuje ich pružnosť a funkciu. EPA sa nachádza aj v náhradnom tuku, v pečeni a v krvi v tukových časticiach nazývaných lipoproteiny.

Užitočné účinky EPA

Potenciál podpory zdravia - smery

Výskum kyseliny eikosapentaenovej (EPA) preukázal jej významný potenciál pre podporu zdravia, najmä v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami a metabolickými a nervovými funkciami. V prehľade 24 publikácií zahŕňajúcich deväť placebom kontrolovaných experimentov s minimálne 2 g EPA alebo DHA denne sa porovnávali ich účinky. Obe kyseliny znižovali hladinu triglyceridov, ale EPA vykazovala výraznejší účinok na zníženie celkového cholesterolu a LDL (lipoproteínov s nízkou hustotou).

Proti poškodeniu buniek

V štúdiách zameraných na markery oxidačného stresu EPA znížila hladiny reaktívnych foriem kyslíka (ROS), ktoré poškodzujú bunky. V srdcových tkanivách pôsobí tak, že zvyšuje dostupnosť antioxidantov, ako je superoxiddismutáza a glutatiónperoxidáza. V analýzach rizika infarktu myokardu sa ukázalo, že suplementácia EPA v dávkach 4 g denne významne znižuje riziko nefatálnych infarktov myokardu v závislosti od dávky, čím sa odlišuje od DHA.

Kardiovaskulárne riziko

V štúdii kardiovaskulárnych rizikových faktorov, ktorej sa zúčastnilo viac ako 140 000 pacientov, EPA znížila riziko úmrtia na srdcové ochorenia o 20 % a riziko infarktu myokardu o 27 % v porovnaní s placebom s minerálnym olejom. EPA modulovala dráhy zodpovedné za riešenie zápalu účinnejšie ako DHA a znižovala riziko opakovanej aterosklerózy, čím účinnejšie znižovala riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Kognitívne funkcie

V štúdiách kognitívnych funkcií u pacientov s Alzheimerovou chorobou sa ukázalo, že vysoké dávky EPA (1,5 - 2 g denne) môžu zlepšiť kognitívne funkcie viac ako DHA vďaka jej antioxidačným a protizápalovým vlastnostiam. Predtým sa predpokladalo, že EPA neprechádza cez hematoencefalickú bariéru z dôvodu nízkych hladín tejto mastnej kyseliny v mozgu a jej účinky sú obmedzené na periférne tkanivá.

Nedávne štúdie

Novšie štúdie však potvrdili, že EPA sa dostáva do mozgu, kde sa rýchlo metabolizuje a nehromadí sa vo veľkých množstvách. Prítomnosť EPA v mikrogliach naznačuje, že homeostatické mechanizmy regulujú jej zabudovanie do fosfolipidov, ktoré sú kľúčové pre bunkovú signalizáciu. EPA môže pôsobiť aj prostredníctvom signálnych molekúl vznikajúcich v periférnych tkanivách, ktoré interagujú s mozgom.

Metaanalýza 15 štúdií na 916 účastníkoch ukázala, že doplnky stravy s najmenej 60 % EPA k DHA boli účinné pri znižovaní príznakov depresie, zatiaľ čo nižšie podiely EPA boli neúčinné. Najväčšie zlepšenie sa pozorovalo pri dávkach od 200 do 2200 mg EPA denne a účinnosť závisela od převahy EPA nad DHA.

Zdroje:

• Choi, G. Y., & Calder, P. C. (2024). The differential effects of eicosapentaenoic acid and docosahexaenoic acid on cardiovascular risk factors: an updated systematic review of randomized controlled trials. Frontiers in nutrition, 11, 1423228. https://doi.org/10.3389/fnut.2024.1423228
• Seth, J., Sharma, S., Leong, C. J., & Rabkin, S. W. (2024). Eicosapentaenoic Acid (EPA) and Docosahexaenoic Acid (DHA) Ameliorate Heart Failure through Reductions in Oxidative Stress: A Systematic Review and Meta-Analysis. Antioxidants (Basel, Switzerland), 13(8), 955. https://doi.org/10.3390/antiox13080955
• Tseng, P. T., Zeng, B. S., Suen, M. W., Wu, Y. C., Correll, C. U., Zeng, B. Y., Kuo, J. S., Chen, Y. W., Chen, T. Y., Tu, Y. K., Lin, P. Y., Carvalho, A. F., Stubbs, B., Li, D. J., Liang, C. S., Hsu, C. W., Sun, C. K., Cheng, Y. S., Yeh, P. Y., Wu, M. K., … Su, K. P. (2023). Efficacy and acceptability of anti-inflammatory eicosapentaenoic acid for cognitive function in Alzheimer's dementia: A network meta-analysis of randomized, placebo-controlled trials with omega-3 fatty acids and FDA-approved pharmacotherapy. Brain, behavior, and immunity, 111, 352–364. https://doi.org/10.1016/j.bbi.2023.04.017
• Yokoyama, Y., Kuno, T., Morita, S. X., Slipczuk, L., Takagi, H., Briasoulis, A., Latib, A., Bangalore, S., & Heffron, S. P. (2022). Eicosapentaenoic Acid for Cardiovascular Events Reduction- Systematic Review and Network Meta-Analysis of Randomized Controlled Trials. Journal of cardiology, 80(5), 416–422. https://doi.org/10.1016/j.jjcc.2022.07.008
• Zhang, H. J., Gao, X., Guo, X. F., Li, K. L., Li, S., Sinclair, A. J., & Li, D. (2021). Effects of dietary eicosapentaenoic acid and docosahexaenoic acid supplementation on metabolic syndrome: A systematic review and meta-analysis of data from 33 randomized controlled trials. Clinical nutrition (Edinburgh, Scotland), 40(7), 4538–4550. https://doi.org/10.1016/j.clnu.2021.05.025
• Sarajlic, P., Artiach, G., Larsson, S. C., & Bäck, M. (2021). Dose-Dependent Risk Reduction for Myocardial Infarction with Eicosapentaenoic Acid: a Meta-analysis and Meta-regression Including the STRENGTH Trial. Cardiovascular drugs and therapy, 35(5), 1079–1081. https://doi.org/10.1007/s10557-021-07212-z
• Bazinet, R. P., Metherel, A. H., Chen, C. T., Shaikh, S. R., Nadjar, A., Joffre, C., & Layé, S. (2020). Brain eicosapentaenoic acid metabolism as a lead for novel therapeutics in major depression. Brain, behavior, and immunity, 85, 21–28. https://doi.org/10.1016/j.bbi.2019.07.001