Omega-3 mastné kyseliny – vplyv na zdravie srdca

Omega-3 mastné kyseliny patria do skupiny tukov, teda zlúčenín zložených hlavne z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka, ktoré plnia energetické a štrukturálne funkcie. V rámci omega-3 sú najdôležitejšie tri formy: ALA (kyselina alfa-linolénová), EPA (eikozapentaénová kyselina) a DHA (dokosahexaénová kyselina), ktoré sa líšia dĺžkou uhlíkového reťazca a počtom dvojitých väzieb, a tým aj funkciami. Omega-3 mastné kyseliny, najmä dlhoreťazcové EPA a DHA, sú široko skúmané z hľadiska vplyvu na zdravie srdca.

1. Struktúra omega-3 mastných kyselín
2. Rozmanitosť omega-3
3. Výskum omega-3
4. Poruchy srdcového zdravia
5. Omega-3 a srdce

Struktúra omega-3 mastných kyselín

Biologicky aktívne tuky sa vyskytujú hlavne vo forme triglyceridov, ktoré sa skladajú z jednej molekuly glycerolu a troch zvyškov mastných kyselín. Mastné kyseliny môžu byť nasýtené (bez dvojitých väzieb) alebo nenasýtené (s aspoň jednou dvojitou väzbou). Omega-3 je druh polynenasýtených mastných kyselín, ktoré sa vyznačujú prítomnosťou prvej dvojitej väzby pri treťom atóme uhlíka od konca metylovej molekuly (tzv. omega).

Ich štruktúra, dlhý uhlíkový reťazec s niekoľkými dvojitými väzbami, im dodáva pružnosť a ovplyvňuje tekutosť bunkových membrán. Kyselina alfa-linolénová (ALA) má 18 atómov uhlíka a 3 dvojité väzby, kyselina eikozapentaénová (EPA) má 20 atómov uhlíka a 5 dvojitých väzieb, zatiaľ čo kyselina dokosahexaénová (DHA) sa skladá z 22 atómov uhlíka a obsahuje 6 dvojitých väzieb.

Rozmanitosť omega-3

Hoci omega-3 mastné kyseliny zahŕňajú ako kyselinu alfa-linolénovú (ALA), tak aj dlhoreťazcové deriváty EPA (eikozapentaénová kyselina) a DHA (dokosahexaénová kyselina), v klinických a experimentálnych štúdiách dominujú práve EPA a DHA ako biologicky najaktívnejšie formy s najväčším fyziologickým významom.

Je to predovšetkým v dôsledku ich priamej účasti na protizápalových, neuroprotektívnych a štrukturálnych procesoch, najmä v kontexte fungovania mozgu, sietnice oka a bunkových membrán. Hoci ALA sa môže v ľudskom organizme premieňať na EPA a DHA, tento proces prebieha s veľmi nízkou účinnosťou, dosahujúcou len niekoľko percent, čo obmedzuje jeho význam ako účinného zdroja týchto kyselín.

Výskum omega-3

EPA a DHA sa vyskytujú hlavne v tučných morských rybách, rybích a krillových olejoch, zatiaľ čo ALA pochádza predovšetkým z rastlinných produktov, ako sú ľanové semienka, chia semienka, vlašské orechy a ich oleje. Zabezpečenie EPA a DHA v každodennej strave môže byť problematické z viacerých dôvodov: ryby sa v mnohých krajinách bežne nekonzumujú kvôli chuti, vôni, cene, obmedzenej dostupnosti alebo obavám z environmentálneho znečistenia, ako aj kvôli potravinovým alergiám a vegetariánskym alebo vegánskym preferenciám.

„Nízka hladina omega-3 mastných kyselín súvisí s poruchami spánku u detí a obstrukčnou spánkovou apnoe u dospelých. Nízka hladina DHA je tiež spojená s nižšou hladinou hormónu melatonínu, ktorý pomáha zaspať." Agata Bugorska – školiteľka IFAA

To je jeden z dôvodov, prečo sa intervenčné a klinické štúdie zameriavajú hlavne na EPA a DHA. Je ľahšie ich štandardizovať, presne dávkovať a podrobiť kontrole kvality, čo ich robí oveľa pohodlnejšími a spoľahlivejšími z hľadiska vedeckého výskumu. ALA sa v priemernom jedálnom lístku vyskytuje častejšie, čo sťažuje izolovanie účinkov vyplývajúcich z dodatočnej suplementácie.

Poruchy srdcového zdravia

Medzi najčastejšie poruchy srdcového zdravia patria ischemická choroba srdca, hypertenzia, srdcové zlyhanie, poruchy srdcového rytmu a chlopňové chyby. Ischemická choroba srdca sa vyvíja v dôsledku aterosklerózy, t. j. zúženia koronárnych tepien v dôsledku usadzovania lipidov a zápalov, čo obmedzuje prívod kyslíka do srdcového svalu. Hypertenzia je často dôsledkom nesprávnej stravy, nadmerného príjmu soli, obezity, nedostatku fyzickej aktivity a chronického stresu, čo časom vedie k poškodeniu ciev a hypertrofii ľavej komory srdca.

Problém a dôsledky srdcovej nedostatočnosti

Srdcová nedostatočnosť, teda stav, pri ktorom srdce nie je schopné pumpovať dostatočné množstvo krvi, môže byť dôsledkom neliečenej hypertenzie, infarktu, kardiomyopatie alebo štrukturálnych chýb. Poruchy rytmu, ako je fibrilácia predsiení, sú často spojené s vekom, hypertenziou, prekonanými srdcovými ochoreniami alebo poruchami elektrolytov. Chyby chlopní, vrodené aj získané, môžu byť dôsledkom infekcie, autoimunitných ochorení alebo degeneratívnych procesov, čo vedie k zhoršeniu prietoku krvi a preťaženiu srdca.

Všeobecné odporúčania týkajúce sa dávkovania omega-3 mastných kyselín v strave v závislosti od zdravotného stavu

Omega-3 a srdce

Analýzy zahŕňajúce desiatky štúdií so stovkami tisíc účastníkov preukázali, že doplnky stravy s obsahom EPA a DHA môžu znižovať riziko úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca a počet koronárnych príhod, hoci nemajú významný vplyv na celkovú úmrtnosť, cievne mozgové príhody ani frekvenciu arytmií. Vyššie koncentrácie omega-3 v krvi, najmä EPA a DHA, boli významne spojené s nižším rizikom výskytu ischemickej choroby srdca (CHD) v prospektívnych a retrospektívnych štúdiách, a pacienti s CHD mali nižšie hladiny týchto kyselín v porovnaní so zdravými osobami.

Index omega-3

Osobitný význam má tzv. index omega-3, t. j. percentuálny podiel EPA a DHA v erytrocytoch, ktorý pri hodnotách nižších ako 4 % súvisel s najvyšším rizikom úmrtia na srdcové príčiny, zatiaľ čo hodnoty nad 8 % korelovali so znížením tohto rizika až o 30 %.

Nižšia srdcová frekvencia vďaka omega-3

Omega-3, najmä DHA, vykazujú tiež negatívny chronotropný účinok, znižujú pokojovú srdcovú frekvenciu v priemere o cca 2–3 údery za minútu, čo má prognostický význam v kontexte kardiovaskulárnej mortality. U pacientov so srdcovým zlyhaním sa preukázalo, že suplementácia EPA a DHA môže znižovať hladiny prozápalových cytokínov, ako sú TNF-α a IL-6. Omega-3 môžu tiež zlepšovať funkciu endotelu, čo dokazuje významné zvýšenie indexu vazodilatácie (FMD) u pacientov s CHD po suplementácii.

Nižšia krvná tlak a nižšie riziko incidentov

V populačných a intervenčných štúdiách s účasťou osôb s hypertenziou a hyperlipidémiou bolo tiež preukázané mierne, dávkovo závislé zníženie krvného tlaku a koncentrácie triglyceridov, najmä pri dávkach EPA + DHA presahujúcich 2 g denne. Naopak ALA, ako rastlinná forma omega-3, vykazuje v štúdiách výrazne slabší a menej opakovaný vplyv na riziko kardiovaskulárnych príhod a jeho príjem, hoci potenciálne súvisí s miernym znížením arytmie, nemá významný vplyv na celkovú ani kardiovaskulárnu mortalitu.

Zdroje:

• Abdelhamid, A. S., Brown, T. J., Brainard, J. S., Biswas, P., Thorpe, G. C., Moore, H. J., Deane, K. H., Summerbell, C. D., Worthington, H. V., Song, F., & Hooper, L. (2020). Omega-3 fatty acids for the primary and secondary prevention of cardiovascular disease. The Cochrane database of systematic reviews, 3(3), CD003177. https://doi.org/10.1002/14651858.CD003177.pub5
• Xiao, Y., Chen, Y., Pietzner, A., Elbelt, U., Fan, Z., & Weylandt, K. H. (2024). Circulating Omega-3 Polyunsaturated Fatty Acids Levels in Coronary Heart Disease: Pooled Analysis of 36 Observational Studies. Nutrients, 16(11), 1610. https://doi.org/10.3390/nu16111610
• Harris, W. S., Del Gobbo, L., & Tintle, N. L. (2017). The Omega-3 Index and relative risk for coronary heart disease mortality: Estimation from 10 cohort studies. Atherosclerosis, 262, 51–54. https://doi.org/10.1016/j.atherosclerosis.2017.05.007
• Prokopidis, K., Therdyothin, A., Giannos, P., Morwani-Mangnani, J., Ferentinos, P., Mitropoulos, A., & Isanejad, M. (2023). Does omega-3 supplementation improve the inflammatory profile of patients with heart failure? a systematic review and meta-analysis. Heart failure reviews, 28(6), 1417–1425. https://doi.org/10.1007/s10741-023-10327-0
• Wang, T., Zhang, X., Zhou, N., Shen, Y., Li, B., Chen, B. E., & Li, X. (2023). Association Between Omega-3 Fatty Acid Intake and Dyslipidemia: A Continuous Dose-Response Meta-Analysis of Randomized Controlled Trials. Journal of the American Heart Association, 12(11), e029512. https://doi.org/10.1161/JAHA.123.029512
• Zhang, X., Ritonja, J. A., Zhou, N., Chen, B. E., & Li, X. (2022). Omega-3 Polyunsaturated Fatty Acids Intake and Blood Pressure: A Dose-Response Meta-Analysis of Randomized Controlled Trials. Journal of the American Heart Association, 11(11), e025071. https://doi.org/10.1161/JAHA.121.025071
• Hidayat, K., Yang, J., Zhang, Z., Chen, G. C., Qin, L. Q., Eggersdorfer, M., & Zhang, W. (2018). Effect of omega-3 long-chain polyunsaturated fatty acid supplementation on heart rate: a meta-analysis of randomized controlled trials. European journal of clinical nutrition, 72(6), 805–817. https://doi.org/10.1038/s41430-017-0052-3
• Ibrahim Mohialdeen Gubari M. (2024). Effect of omega-3 fatty acid supplementation on markers of inflammation and endothelial function in patients with chronic heart disease: A systematic review and meta-analysis. Cellular and molecular biology (Noisy-le-Grand, France), 70(6), 171–177. https://doi.org/10.14715/cmb/2024.70.6.26