Pŕhľava obyčajná – vlastnosti, účinky a použitie

Populárna žihľava, formálne žihľava obyčajná (Urtica dioica), známa aj pod regionálnymi názvami ako kopřiva, kropiewa alebo parzawica, je druh z čeľade žihľavovité (Urticaceae). Jej súčasný druhový názov, Urtica, používaný už starými rímskymi spisovateľmi, pochádza z latinského slovesa uro – páliť, piecť, parit.

1. Vždy blízko ľudí
2. V kuchyni a na stole
3. Cenná potravina
4. V starovekej a ľudovej medicine
5. Čo lieči žihavica?
6. Ako lieči žihľava?
7. Čo lieči žihavica?
8. Prostata v hľadáčiku žihľavy
9. Niečo pre kulturistov

Vždy blízko ľudí

V divokom stave rastie žihľava vo vlhkých lesoch a kroví Európy, Ázie, severnej Afriky a severnej Ameriky. Vďaka kolonizačnej činnosti Európanov však dnes žihľavu môžeme nájsť takmer v každom obývanom kúte sveta. Pŕhľava sa totiž ukázala ako synantropný, teda ruderalný druh, ktorý sa výnimočne dobre prispôsobil životu v prostredí silne transformovanom človekom, priamo spojenom s miestom jeho bydliska a činnosťou.

Ako druh, ktorý neustále sprevádza človeka a jeho činnosť, bola žihľava po tisíce rokov využívaná ľuďmi ako úžitková rastlina. A hoci sa pestovala len zriedka, vo voľnej prírode sa využívala bežne. Využívali ju v štyroch základných smeroch – ako krmovinu, na spriadanie, na konzumáciu a na liečenie. V kontexte tejto publikácie sa však zameriame len na dve oblasti – konzumáciu a liečivé účinky.

V kuchyni a na stole

Pŕhľava sa v minulosti konzumovala a dodnes sa konzumuje v mnohých regiónoch sveta. Bola a stále je obľúbeným jedlom najmä v oblastiach s chudobnou vegetáciou, ako napríklad v Himalájach. V súčasnosti je vraj kulinárskou atrakciou päťhviezdičkových nepálskych reštaurácií.

V iných častiach sveta bola žihľava najčastejšie považovaná za takzvané hladové jedlo. V Poľsku sa konzumovala bežne, ale hlavne v predvečer žatvy a v časoch vojnových nepokojov, a lokálne, tradične, aj ako pôstne jedlo. Najčastejšie sa konzumovala buď ako zelenina, pripravovaná ako špenát, alebo vo forme rôznych polievok a omáčok. Hoci v poľskej regionálnej kuchyni sú známe aj také jedlá, ako palacinky z žihľavy a knedle s žihľavovou plnkou.

Cenná potravina

Mladá žihľava (stará je nepožívateľná a môže byť škodlivá) je v skutočnosti veľmi cennou potravinou, predovšetkým vďaka bohatému obsahu vitamínov a minerálov, ako aj relatívne vysokému obsahu bielkovín s pomerne vysokou biologickou hodnotou, čo je u rastlinných potravín nezvyčajné. 100 g čerstvých listov žihľavy obsahuje približne 2,5 g bielkovín, ale v sušenej forme, ktorú naši predkovia skladovali ako zimnú zásobu potravín, dosahuje obsah bielkovín až 30 %.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje mimoriadne vysoký obsah troch veľmi dôležitých vitamínov – K, C a A; v 100 g čerstvých listov je to približne 500 mcg, 600 mg a viac ako 2000 IU v prepočte na beta-karotén. Dôležitý je aj vysoký obsah takých dôležitých minerálov v čerstvej žihľave, ako je vápnik (481 mg/100 g), draslík (334 mg/100 g), magnezium (57 mg/100 g) a železo (1,6 mg/100 g).

Hoci sa žihľava v minulosti považovala za potravinu chudobných a v dôsledku toho sa jej konzumácia v dnešnej dobe blahobytu takmer úplne vytratila, v súčasnosti pozorujeme trend smerujúci k obnoveniu jej kulinárskych použití ako potraviny považovanej za zdravú výživu alebo dokonca za tzv. superpotravinu. Jedlá a nápoje z pŕhľavy sú obzvlášť obľúbené u žien, pretože kremík, ktorý obsahujú, prispieva k udržaniu atraktívneho vzhľadu pleti, vlasov a nechtov.

V starovekej a ľudovej medicine

Lekárske využitie žihľavy má dlhú tradíciu a jej liečivé účinky opisovali už pred tisícročiami Hippokrates, Skrybonius Largus, Pedanius Dioskurides, Plinius Starší, Paracelsus, Avicenna, Hildegarda z Bingenu, Mikuláš Koperník a Krzysztof Kluk.

Starovekí, stredovekí a ľudoví lekári ju tradične odporúčali ako účinný liek na krvácanie, krv v moči, mužskú impotenciu, reumatizmus, otravy, popáleniny, žltačku, astmu, kašeľ, tuberkulózu, choleru, obličkových koliek, opuchov končatín, hnačky, parazitárnych ochorení, kožných vyrážok a lupín.

Čo lieči žihavica?

Pri overovaní tradičných správ o mimoriadne širokej terapeutickej účinnosti žihavice začali súčasní vedci stanovením chemického zloženia dvoch základných rastlinných surovín získavaných z tejto rastliny – listov žihavice a koreňa žihavice.

Ako farmakologicky aktívne zložky boli v listoch žihľavy identifikované: flavonoidy, fenolové kyseliny, kremíkové kyseliny, organické kyseliny, skopoletín, chlorofyly, karotenoidy, protoporfyríny, kyselina askorbová (vitamín C), filochinon (vitamín K1), triterpenoidy, steroidy, oxylipíny, taníny, glykokiníny, acetylcholín, histamín a serotonín. V koreňoch sa nachádzajú: lektíny, aglutiníny, polysacharidy, steroidy, flavonoidy, organické kyseliny, lecitín, skopoletín, kremík, lignány, monoterpeny, triterpenoidy, fenoly, taníny a kumaríny.

Ako lieči žihľava?

Podľa výsledkov súčasných vedeckých výskumov extrakty z listov a koreňov žihavice majú antidiabetické, protizápalové, antioxidačné, antibakteriálne, hypolipidemické, hypotenzívne, analgetické, antireumatické, protinádorové, antivírusové a neuroprotektívne účinky zamerané proti neurodegeneratívnym ochoreniam.

Čo lieči žihavica?

Vďaka týmto vedecky potvrdeným smerom farmakologickej aktivity sa žihľava v súčasnosti nachádza v arzenáli oficiálnych liečiv zo skupiny fytoterapeutík. Napríklad v našich podmienkach je súčasťou bylinných zmesí Immunofort, Urofort, Diabetosan, Reumosan a Vagosan, ako aj farmakopéových zmesí Species antirheumaticae a Species metabolicae.

Účinky extraktov z pŕhľavy ako relatívne účinných liekov boli doteraz dobre zdokumentované len v prípade niekoľkých ochorení. Preto súčasná fytoterapia odporúča pŕhľavu ako doplnkový liek predovšetkým pri liečbe cukrovky 2. typu, reumatoidnej artritídy, anémie a rôznych ochorení dolných močových ciest a ako liek prvej voľby pri liečbe miernej prostaty.

Prostata v hľadáčiku žihľavy

Hlavnou indikáciou súčasnej medicíny pre liečebné využitie žihľavy je mierna hypertrofia prostaty (BPH) – mužský zdravotný problém, bežne nazývaný zväčšenie prostaty. Terapeutická účinnosť pŕhľavy pri liečbe hypertrofie prostaty je veľmi dobre zdokumentovaná, pretože bola potvrdená u viac ako 40 000 mužov, ktorí sa zúčastnili celkovo 34 klinických štúdií.

Na liečbu BPH sa používajú suché výťažky z koreňa žihľavy, podávané v denných dávkach 300-800 mg, ktorých liečivá účinnosť vedie k zvýšeniu objemu vylučovaného moču, zlepšeniu toku moču a zníženiu objemu moču v močovom mechúre.

V mnohých štúdiách sa preukázalo, že aktívne zložky koreňa žihľavy narúšajú niekoľko metabolických a signálnych dráh zapojených do vzniku hypertrofie prostaty, čím bránia rastu jej tkaniva a spomaľujú nárast hmotnosti žľazy. Tieto zložky tiež inhibujú množeniu buniek rakoviny prostaty a obmedzujú a spomaľujú ich šírenie do susedných tkanív.

Niečo pre kulturistov

Extrakty z koreňa žihavice si získali popularitu aj ako doplnok na podporu výkonu v kulturistike.

Ako totiž dokázali výskumy, aktívne zložky žihavice majú schopnosť inhibovať aktivitu aromatázy – enzýmu, ktorý premieňa mužský pohlavný hormón testosterón na ženský pohlavný hormón estradiol. Aromatáza je pre kulturistov problémom, pretože nadbytok estradiolu v mužskom organizme podporuje zadržiavanie vody v podkožnom tkanive a hromadenie tuku v oblasti prsných žliaz, čo výrazne sťažuje formovanie štartovacej formy.

Okrem toho iné štúdie preukázali, že aktívne zložky koreňa žihľavy obmedzujú väzbu testosterónu s jeho transportnými bielkovinami (SHGB), čím podporujú zvýšenie hladiny voľného testosterónu, ktorý vo svojej voľnej forme je silným anabolickým hormónom stimulujúcim rast svalovej hmoty a sily.

Zdroje:

• https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9253158/
• https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0944711307000542
• https://lostempireherbs.com/nettle-root-extract-for-bodybuilding/?srsltid=AfmBOop1vVM01Bt76NZVmelpIzE16skrC7J0LriJCNbFnby-8RIvN8s5