Probiotiká na akné – baktérie pre zdravú pleť

Akné je jedným z najčastejších kožných ochorení a postihuje nielen teenagerov, ale aj mnoho dospelých. Hoci sa prejavuje hlavne viditeľnými zmenami na koži, jeho príčiny sú oveľa zložitejšie. Moderný prístup k akné čoraz viac zohľadňuje nielen hormóny a starostlivosť o pleť, ale aj zápalové procesy a úlohu mikroorganizmov žijúcich na koži a v črevách. Širší pohľad nám umožňuje lepšie pochopiť, prečo štandardná liečba u niektorých ľudí neprináša trvalé zlepšenie.

1. Príčiny akné
2. Zdravé baktérie pokožky
3. Probiotiká pre zdravie pokožky
4. Strava a pokožka

Príčiny akné

Za vznik akné je zodpovedných niekoľko prekrývajúcich sa mechanizmov. Jedným z najdôležitejších je zvýšená produkcia kožného mazu, ktorá je často spojená s pôsobením pohlavných hormónov, najmä androgénov (napr. testosterónu). Nadbytok kožného mazu spôsobuje ľahšie upchávanie vývodov vlasových folikulov a odumreté kožné bunky sa správne neodstraňujú z povrchu kože. To vytvára prostredie priaznivé pre vznik komedónov a zápalov.

Samotná zápalová reakcia je veľmi dôležitá, pretože u niektorých ľudí imunitný systém reaguje prehnane aj na malé podnety, čo vedie k tvorbe bolestivých hrčiek a pustúl. Čoraz väčšia pozornosť sa venuje aj faktorom, ako je chronický stres, nedostatok spánku a strava s vysokým obsahom vysoko spracovaných potravín, ktoré môžu nepriamo zvýšiť produkciu kožného mazu a zápal.

Zdravé baktérie pokožky

V posledných rokoch sa venuje veľká pozornosť mikrobiómu kože, t. j. spoločenstvu mikroorganizmov, ktoré prirodzene obývajú povrch kože. Za zdravých podmienok mikrobióm plní ochranné a regeneračné funkcie a chráni pred infekciami. Jedným z dominantných mikroorganizmov v oblastiach bohatých na kožný maz, ako je pokožka, je Cutibacterium acnes, ktorý sa vyskytuje u ľudí s akné aj u ľudí bez kožných lézií.

U ľudí s akné sa zistilo, že niektoré varianty C. acnes sú spojené so zvýšeným zápalom, zatiaľ čo u iných ľudí koexistujú s mikrobiómom kože a hostiteľa bez toho, aby spôsobovali symptómy. Narušenie diverzity mikrobiómu, napríklad v dôsledku dlhodobého užívania antibiotík alebo "agresívnej" hygieny, môže podporovať pretrvávanie zápalu a opätovný výskyt lézií. Podobný účinok môžu mať aj plesňové infekcie a niektoré autoimunitné ochorenia.

Probiotiká pre zdravie pokožky

V nedávnom prehľade štúdií na ľuďoch vedci skúmali, či regulácia osi črevo-koža probiotikami môže byť dôležitá pri zmierňovaní akné. Autori analyzovali dostupné údaje od ľudí s akné, ktorí užívali probiotiká niekoľko týždňov, a od ľudí v skupine s placebom alebo štandardnou liečbou.

Zozbierané údaje naznačujú, že u niektorých účastníkov bolo užívanie probiotík spojené so znížením zápalu a poklesom počtu kožných lézií, hoci rozsah tohto účinku bol mierny. Osobitná pozornosť bola venovaná skutočnosti, že probiotiká môžu znížiť potrebu antibiotík.

Najčastejšie používané kmene boli Lactobacillus a Bifidobacterium, známe svojím účinkom na črevnú bariéru a zápalové reakcie v tele. V štúdiách sa dávky pohybovali od 1 do 10 miliárd kolónií tvoriacich jednotiek denne a používali sa najmenej 8-12 týždňov.

Príklady baktérií s ochranným potenciálom pre pokožku

Strava a pokožka

Strava môže ovplyvňovať akné hlavne reguláciou zápalových a regeneračných procesov v pokožke. Zinok je jednou z kľúčových zložiek a jeho konzumácia je spojená s lepšou kontrolou zápalových zmien a funkciou mazových žliaz. Vitamín C podporuje regeneračné a opravné procesy pokožky tým, že ovplyvňuje syntézu kolagénu, hlavnej stavebnej bielkoviny pokožky. Okrem toho retinol (vitamín A) sa podieľa na správnej diferenciácii epidermálnych buniek, zatiaľ čo biotín (vitamín B7) podporuje produkciu a spracovanie kožných buniek.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj niektoré tuky. Mastné kyseliny GLA (kyselina gama-linolénová) a omega-3 (kyselina eikosapentaénová a dokosahexaénová) môžu podporovať rovnováhu kožnej bariéry a zmierňovať zápalové reakcie.

Zdroje:

Tjiu, J. W., & Lu, C. F. (2025). Oral Probiotics in Acne vulgaris: A Systematic Review and Meta-Analysis of Double-Blind Randomized Clinical Trials. Medicina (Kaunas, Lithuania), 61(12), 2152. https://doi.org/10.3390/medicina61122152