Vitamín C na kocovinu – funguje to?

Pravdepodobne takmer všetci z nás, a určite tí, ktorí čítajú túto publikáciu, sme niekedy prehnali konzumáciu alkoholu. Vieme teda, že kocovina, alebo presnejšie povedané, syndróm nasledujúceho dňa, nie je žiadna zábava. Preto často hľadáme na internete účinné lieky na kocovinu na nasledujúci deň. Jedným z najčastejšie odporúčaných liekov je vysoká dávka vitamínu C. Skúsme na základe vedeckých faktov posúdiť, či to naozaj funguje...

1. Jedna štúdia nestačí
2. Odkiaľ pochádzajú tieto príznaky?
3. Odkiaľ pochádza tento zápal?
4. Odkiaľ pochádzajú tieto radikály?
5. Vitamín C v akcii
6. Štúdia, ktorá prináša verdikt
7. Od mýtu k faktu

Jedna štúdia nestačí

Hoci je vitamín C medzi jeho užívateľmi známy ako účinný liek na kocovinu, na internete sme našli len jednu starú štúdiu, ktorá bola vykonaná s cieľom otestovať účinnosť tohto doplnku pri zmierňovaní účinkov nadmernej konzumácie alkoholu. Táto štúdia zistila, že dvojtýždňové užívanie doplnkov vitamínu C pred konzumáciou väčšej jednorazovej dávky alkoholu prispieva k lepšiemu zraku a motorickej koordinácii v porovnaní s placebom v stave opitosti.

Táto štúdia nám teda veľa o kocovine nehovorí, ale môžeme predpokladať, že keďže vitamín C pôsobí proti okamžitým účinkom konzumácie alkoholu, mal by pôsobiť aj proti dlhodobým účinkom, ktoré sa prejavujú na druhý deň. Aby sme však mohli tento predpoklad potvrdiť, musíme najskôr pochopiť vedecky dokázané mechanizmy, ktoré sú základom oneskorenej negatívnej reakcie organizmu na nadmerný príjem alkoholu.

Odkiaľ pochádzajú tieto príznaky?

Hoci príznaky kocoviny sprevádzajú ľudí od nepamäti, moderná veda dlho nedokázala dostať sa k jadru problému a predkladala rôzne teórie. Ako však ukazujú najnovšie výskumy, príznaky kocoviny sú spôsobené všeobecným zápalom, čo potvrdzuje dramatický nárast zápalových markerov pozorovaný v štúdiách u ľudí, ktorí deň predtým jednoznačne nadmerne konzumovali alkohol.

Ďalšie experimenty ukázali, že jednorazová konzumácia veľkého množstva alkoholu vedie k všeobecnému zápalu, ale predovšetkým k neurozápalu mozgu, pričom zvýšené hladiny prozápalových faktorov pretrvávajú v mozgu až 10 dní po skončení alkoholovej párty. Ďalšie štúdie potvrdili, že zápal, ako jediná nezávislá premenná, je špecifický pre konzumáciu veľkého množstva alkoholu ľuďmi.

A tu je potrebné si uvedomiť, že vo všeobecnosti je nevoľnosť, či už spôsobená nadmernou konzumáciou alkoholu alebo akýmkoľvek iným dôvodom, vždy spôsobená hlavne aktivitou zápalových mediátorov v mozgu.

"Nadbytok voľných radikálov môže poškodiť bunky, vrátane nervových buniek, a je spájaný s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Môže tiež poškodiť krvné cievy a je rizikovým faktorom pre aterosklerózu, hypertenziu a iné kardiovaskulárne ochorenia." Jakub Wiącek – neurobiológ a dietológ

Odkiaľ pochádza tento zápal?

Oxidatívny stres, t. j. nadmerná expozícia organizmu voľným kyslíkovým radikálom, presahujúca kapacitu antioxidačnej bariéry zodpovednej za ich elimináciu, sa ukázal ako induktor zápalu po požití alkoholu. V štúdiách vykonaných v tejto súvislosti bola úroveň oxidačného stresu priamo spojená so závažnosťou kocoviny. Ako sa ukázalo v štúdiách, najšpecifickejšie markery oxidačného stresu, ako je izoprostán a malondialdehyd, sa u ľudí s kocovinou dramaticky zvyšujú a pozitívne korelujú so závažnosťou jej príznakov.

Zápal vyvolaný oxidačným stresom nie je ničím novým, pretože oxidačný stres je hlavným spúšťačom zápalu. Zdroje voľných radikálov kyslíka, ktoré sa v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu produkujú v drastickom nadbytku, sa však ukázali ako mimoriadne zaujímavé.

Odkiaľ pochádzajú tieto radikály?

Jedným zo zdrojov je štandardný aeróbny metabolizmus, bežne známy ako spaľovanie. Spaľovanie akéhokoľvek metabolického substrátu, ako je glukóza, generuje – ako aeróbny proces – produkciu voľných radikálov kyslíka, keďže 2–3 % kyslíka zapojeného do týchto procesov sa premieňa na voľné radikály.

Na rozdiel od glukózy je však alkohol toxínom, ktorý sa telo snaží spaľovať maximálnou rýchlosťou, aby znížilo vystavenie jeho toxickému pôsobeniu. Preto čím viac alkoholu konzumujeme, tým väčší je stupeň jeho oxidácie a tým väčšia je záťaž tela voľnými radikálmi kyslíka.

Druhý zdroj však výskumníkov úplne prekvapil... Ukázalo sa, že alkohol, ktorý sa v nadmernom množstve dostane do tráviaceho traktu, dosahuje po niekoľkých hodinách relatívne vysokú koncentráciu v hrubom čreve, kde narúša integritu črevného epitelu, čo má za následok zvýšenú priepustnosť črevnej bariéry. Účinkom zvýšenej priepustnosti črevnej bariéry je endotoxémia, t. j. prenikanie lipopolysacharidu (LPS) – zložky bunkovej membrány baktérií žijúcich v črevách – do tela.

LPS vyvoláva oxidačný stres indukovaním kaskády oxidu dusnatého, čo spôsobuje zápal, ktorého úlohou pri bakteriálnej infekcii je pomáhať v boji proti mikróbom. Zneužívanie alkoholu je teda ako falošný poplach, ktorý simuluje infekčné bakteriálne ochorenie. A preto sa cítime, ako keby sme boli chorí, keď máme kocovinu.

Vitamín C v akcii

Vitamín C, alebo kyselina askorbová, je jedným z esenciálnych vitamínov, známy vo vede pre svoje silné antioxidačné a protizápalové vlastnosti. Je jednou z hlavných zložiek spomínanej antioxidačnej bariéry. Askorbát tu pôsobí nielen ako priamy lapač voľných radikálov kyslíka, ale aj prostredníctvom iných mechanizmov, vrátane aktivácie intracelulárnych antioxidačných systémov a antioxidačných signálnych dráh.

Askorbát spolupracuje s ďalšími prvkami antioxidačnej bariéry, malomolekulovými antioxidantmi, vrátane tokoferolu (vitamínu E), glutatiónu a tioredoxínu. Súčasne stimuluje biosyntézu a aktiváciu antioxidačných enzýmov, ako sú superoxiddismutáza, kataláza a glutatiónperoxidáza. Okrem toho vitamín C podporuje aktivitu relevantných transkripčných faktorov, čo umožňuje expresiu génov kódujúcich antioxidačné proteíny. Podporuje tiež aktivitu iných malomolekulových antioxidantov, hlavne polyfenolov, ako sú flavonoidy a fenolové kyseliny.

Štúdia, ktorá prináša verdikt

Ako vyplýva z vyššie uvedených všeobecných informácií o vitamíne C, elimináciou voľných kyslíkových radikálov a zmiernením zápalových reakcií – hlavných príčin nevoľnosti v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu – by mal byť vynikajúcim liekom na kocovinu. Ako však už vieme, problémom je, že okrem jedného starého experimentu nemôžeme nájsť žiadne potvrdenie tejto skutočnosti v súčasnom vedeckom výskume. Nedávno publikovaná štúdia však vrhá úplne nové svetlo na potenciálnu účinnosť vitamínu C pri zmierňovaní príznakov kocoviny...

Ako bolo preukázané v tejto štúdii, doplnky vitamínu C v dávke 1000 mg významne menia zloženie črevnej mikroflóry a podporujú rovnováhu črevného mikrobiómu u zdravých dospelých, čím zvyšujú počet prospešných grampozitívnych baktérií baktérie a zároveň znižuje počet gramnegatívnych baktérií, ktoré produkujú spomínaný lipopolysacharid (LPS), ktorý spôsobuje príznaky kocoviny.

Doplnok vitamínu C znižuje hladinu samotného lipopolysacharidu a markerov včasnej zápalovej reakcie spôsobené LPS v krvnom sére. Je to preto, že, ako sa zistilo v neskorších fázach experimentu, vitamín C znižuje riziko prenikania lipopolysacharidu z čriev do tela a aktivuje imunosupresívne mechanizmy, ktoré udržiavajú jeho vitálnu rovnováhu v prítomnosti LPS. V prípade kocoviny je však najdôležitejšie, že doplnky vitamínu C sú spojené so znížením zápalu.

Od mýtu k faktu

Ako vidíme, vitamín C – empiricky overený jeho používateľmi ako účinný liek na kocovinu – nie je mýtus, ale realita. Na záver stojí za to dodať, že v spomínanej štúdii bol vitamín C podávaný v dávke 1000 mg počas 4 týždňov, takže stojí za to užívať ho v tejto dávke nielen deň po predávkovaní alkoholom, ale najlepšie je začať s doplnkami najmenej niekoľko dní pred očakávanou párty.

Zdroje:

• https://ascpt.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1038/clpt.1987.65?sid=nlm%3Apubmed  
• https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9598715/
• https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0889159125001175
• https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/acer.15396