Akácia med – vlastnosti, na čo pomáha

Med môžeme bez váhania nazvať zázrakom prírody. Med nás živí a lieči od nepamäti. A medzi viac ako tristo druhmi medu, ktoré včely vyrábajú z rôznych druhov rastlín, nájdeme aj jedinečný akátový med.

1. Z kartiek historii
2. Naši otcovia medári
3. Med ako poľský vynález
4. V kuchyni a magii
5. V medicíne
6. Osobitný prípad – akáciový med
7. V praxi apiterapie
8. Už je to v poriadku, môj žalúdok
9. Úľava pri toalete
10. Na únavný kašeľ
11. Pre pokojný spánok
12. Akácia s percentami

Z kartiek historii

Podľa odhadov odborníkov sa medonosná včela objavila na Zemi pred 100 miliónmi rokov, zatiaľ čo ľudský druh obýva našu planétu najviac asi 0,5 milióna rokov. Je teda isté, že už v počiatkoch svojho druhu využívali prví ľudia med ako potravinu a liek. Akácia je však severoamerická rastlina, takže človek nemal šancu stretnúť sa s akátovým medom pred osídlením Severnej Ameriky, ku ktorému podľa najnovších odhadov došlo najskôr pred 25 000 rokmi.

Nie je však známe, či pôvodní obyvatelia Ameriky niekedy používali med z akácie pred príchodom Európanov spolu s ich včelami, pretože pôvodný americký druh medonosnej včely bol tropickým druhom, ktorý sa v Severnej Amerike vyskytoval najďalej na juhu Mexika, zatiaľ čo akát rástol v severných lesoch – hlavne v južných Apalačiach a Ozarku.

Naši otcovia medári

Hoci akát do Európy dorazil na začiatku 17. storočia, do Poľska sa dostal až v druhej polovici 18. storočia. Naši predkovia tak mali možnosť ochutnať akátový med až na prelome 18. a 19. storočia, čo je o to zaujímavé, že tradície včelárstva na poľských územiach siahajú až do hlbokej starovekosti. Najstarší archeologický nález úľa pochádza z Poľska, z Vysly neďaleko Leżajska, a jeho vek sa odhaduje na približne 600 n. l.

Hoci ide o najstarší úľ, ktorý bol doteraz nájdený na svete, tento nález pochádza z neskoršej fázy využívania medu našimi predkami. Je to však pochopné, pretože úle vyrezávané v kmeňoch stromov boli nestabilné konštrukcie, ktoré sa zriedka zachovali v archeologickom materiáli, ako napríklad druhý úľ z územia Poľska – tzv. oderský úľ, vyzdvihnutý v roku 1901 z dna rieky Odry a datovaný do 10. storočia n. l.

Vo všeobecnosti bolo včelárstvo charakteristickou formou včelárstva na území Poľska a susedných krajín strednej a východnej Európy, pretože v starovekom Egypte, starovekom Grécku a starovekom Ríme sa včely chovali v hlinených nádobách, zatiaľ čo v ranom stredoveku v západnej Európe sa praktizovalo tzv. včelárstvo v košoch – hlbokých slamených košoch, postavených dnom nahor.

Med ako poľský vynález

Ale časový rámec používania medu našimi predkami siaha hlboko do histórie lingvistiky a archeogenetiky. Naše slovo "med" je totiž pokračovaním indoeurópskeho slova "medhu". Indoevropania, ktorí pôvodne putovali ako pastieri po stepiach Pontsko-Kaspického mora, používali na označenie medu slovo „melit”.

Keď však na konci tretieho tisícročia pred n. l. prišli na územie Poľska, kde sa podľa výsledkov archeogenetických výskumov zmiešali s neolitickým miestnym obyvateľstvom, pravdepodobne sa zoznámili so slovom „medhu“, ktorý miestni obyvatelia používali na označenie tzv. syčeného medu, teda medoviny, ktorá je dodnes obľúbená medzi Poliakmi. Tento nápoj musel našim stepným predkom zvlášť chutiť, keďže starý názov medu „melit“ nahradili názvom medovina – "medhu".

Tento scenár potvrdzuje fakt, že názov medovina ako všeobecný názov medu sa najskôr ujal len v baltských jazykoch. Keď však niektoré indoeurópske skupiny, ako dokázali archeogenetické výskumy, opustili polské územia a vydali sa na putovanie po Eurázii, okrem iného na spiatočnú cestu na východ, názov medovina ako všeobecný názov medu sa ujal aj v indoíranských a tocharských jazykoch.

"Nekulinárne vlastnosti medu boli objavené už v staroveku. Už vtedy bolo zistené, že jeho použitie ako obklad na rany môže podporovať procesy hojenia a brániť rozvoju patogénnych mikroorganizmov." Jakub Wiącek – neurobiológ a dietológ

A to nie je všetko – slovo medhu prevzali od Indoevropanov putujúcich z poľských zemí aj uralské národy a čínske dialekty, a prostredníctvom čínštiny aj ďalšie jazyky – japončina, kórejčina a dokonca aj vietnamčina. Z sanskrtu, literárnej podoby staroindického jazyka, sa zase slovo „madhu”, ktoré pravdepodobne pochádza od miestneho neolitického obyvateľstva poľských území, dostalo do dravidských jazykov v Indii, ako aj do starojavajského jazyka.

Ostatné vetvy indoeurópskych jazykov si zachovali formy slov odvodené od pôvodného "melit" na označenie surového medu, pričom fonetické formy "medhu" používajú iba na označenie medoviny. Výnimkou sú Germáni, ktorí na označenie surového medu prevzali zo svojho miestneho neolitického jazykového substrátu slovo "hunang", z ktorého vzniklo dnešné anglické "honey" alebo dnešné nemecké „honig“. Ale na medový nápoj Angličania stále volajú „mead“, Nemci „met“, a ušľachtilý nápoj severských bohov – mjød – nie je nič iné ako práve medový nápoj.

Takže med je samozrejme produkt včiel, ale medový nápoj, alebo aspoň jeho najrozšírenejší názov na svete, je vynálezom neolitických predkov dnešných Poliakov. Pravdepodobne aj preto sa tradícia výroby tohto vynikajúceho nápoja vo veľkom rozsahu zachovala len v Poľsku, prípadne v jeho najbližšom okolí.

V kuchyni a magii

Šírenie názvu medovina ako všeobecného názvu medu má svoj dôvod. Dnes, keď hovoríme o mede, máme na mysli zvyčajne surový med. Na súčasnom trhu totiž dominuje táto forma medu, zatiaľ čo medovina je len okrajovou záležitosťou. V minulosti to však bolo úplne naopak...

V starovekej Európe sa celý včelí produkt spracovával na vysokokvalitný nápoj, ktorý sa, ako už vieme, nazýval medhu, zatiaľ čo čerstvý med slúžil len ako platidlo. Poddaní tu tiež platili panovníkom dane v mede. Včelárstvo bolo akousi tajnou umením, ktoré bolo prísne regulované. Tak med, napriek svojej výživnej hodnote a chuťovým vlastnostiam (najstaršia sladidlo známe ľudstvu), sa v historickom Európe neobjavoval v strave jednoduchého ľudu; mal pre neho iba rituálny, magický a liečivý význam.

V medicíne

Od nepamäti bol med považovaný za najcennejší liek. Napríklad pre starovekých Egypťanov bol tým, čím je pre súčasných ľudí aspirín, teda najobľúbenejším a najčastejšie používaným protizápalovým liekom. Med sa spomína 500-krát v receptoch 900 liekov opísaných v tzv. Smithovom papyruse – egyptskom lekárskom texte, napísanom okolo roku 2500 pred n. l., ktorý tento včelí produkt osobitne vyzdvihuje ako prostriedok na hojenie rán, vredov a vredov.

Naši predkovia verili, že med je obzvlášť účinný pri rôznych žalúdočných a črevných problémoch. Dnešní vedci vysvetľujú túto ľudovú múdrosť jeho preukázanými antibakteriálnymi a protizápalovými účinkami, ako aj podporou trávenia a reguláciou črevnej činnosti.

V ľudovej medicíne sa však med používal predovšetkým na liečbu prechladnutia, kašľa, chrípky a zápalu pľúc a priedušiek. A skutočne, ako dokázali výskumy, med má antipyretické, potopudné, expektoračné a antitusické účinky, zmierňuje príznaky ochorenia a urýchľuje proces uzdravovania. V súčasnosti sa liečbou medom a inými včelími produktmi zaoberá odvetvie prírodnej medicíny nazývané apiterapia.

Osobitný prípad – akáciový med

Hoci akáciový med sa na polských stoloch objavil pomerne neskoro – ako si pamätáme, až na začiatku 19. storočia – rýchlo si získal širokú popularitu vďaka svojim kulinárskym a chuťovým vlastnostiam, ako aj zdravotným účinkom. Akáciový med je predovšetkým jeden z najsladších medov. Túto výnimočnú sladkosť vďačí vysokému obsahu fruktózy, ktorá je chuťovo oveľa sladšia ako cukor. Táto vlastnosť umožňuje používať ho v menšom množstve na dosiahnutie požadovanej sladkosti jedla alebo nápoja, čo prispieva k nižšiemu príjmu kalórií.

Vysoký obsah fruktózy tiež dodáva tomuto medu jeho konzistenciu; pretože kryštalizuje veľmi pomaly, zvyčajne sa používa v tekutej forme. Táto výhoda umožňuje jeho ľahké použitie pri príprave studených dezertov a osviežujúcich nápojov, ako aj nápojov pre športovcov, pre ktorých je med podľa výskumov vynikajúcim prostriedkom na podporu výkonnosti.

„Ak máte radi med, môžete ho používať namiesto cukru, pretože obsahuje viac prospešných živín. Ak však hľadáte náhradku cukru s nižšou energetickou hodnotou, vyskúšajte nízkokalorické sladidlá, ako je stévia alebo erytritol, ktoré neobsahujú žiadne alebo len málo kalórií." Agata Bugorska – osobná trénerka, školiteľka IFAA

Vďaka vysokému obsahu fruktózy akáciový med zvyšuje hladinu glukózy v krvi oveľa pomalšie a slabšie ako ostatné medy, čím sa vyznačuje najnižším glykemickým indexom zo všetkých medov. A keďže ako jeden z najsladších medov sa môže používať v malých množstvách, je relatívne bezpečným sladidlom pre ľudí s problémami s cukrovou metabolizmom.

V praxi apiterapie

Acacia med je nektár z kvetov akácie spracovaný včelami. V tomto mede teda nájdeme také zdravotne cenné zložky kvetov akácie, ako sú flavonoidy (m.in. robinetín, kemferol, robtín a likviritigenín), éterické oleje obsahujúce farnezol a linalol, ako aj taníny a fenolové kyseliny. Vďaka tomu má akáciový med podobné farmakologické účinky ako kvety akácie, medzi ktoré patrí predovšetkým močopudný, spazmolytický, žlčopudný, tráviaci, upokojujúci, protizápalový a inhibičný účinok na sekréciu žalúdočných kyselín.

Už je to v poriadku, môj žalúdok

Odborníci na prírodnú medicínu odporúčajú akáciový med predovšetkým ako účinný liek na zdravotné problémy súvisiace s tráviacim ústrojenstvom, pretože má priaznivý vplyv na celú motoriku tráviaceho traktu a pomáha pri poruchách trávenia a zápaloch sliznice žalúdka a čriev. Reguluje vylučovanie žalúdočných štiav, pôsobí proti refluxu a páleniu záhy a ukazuje sa ako mimoriadne užitočný pri liečbe vredov žalúdka a dvanástnika.

Pri liečbe vredov sa údajne obzvlášť jasne prejavujú jeho regeneračné vlastnosti, ktoré urýchľujú zrnenie poškodeného tkaniva a zlepšujú schopnosť fyziologickej obnovy slizovej vrstvy, ktorá chráni sliznicu žalúdka a dvanástnika.

Úľava pri toalete

Flavonoidy akáciového medu, hlavne robinín a akacetín, okrem protizápalového a spazmolytického účinku pôsobia aj diureticky, čím redukujú opuchy a pôsobia proti obličkovým kameňom a zápalom obličiek, močového mechúra a prostaty. Preto má akáciový med terapeutické účinky aj pri zdravotných problémoch obličiek, močových ciest a prostaty.

Na únavný kašeľ

V apiterapii je akáciový med známy ako mimoriadne účinný liek na kašeľ. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa metaanalýzy 14 vedeckých štúdií použitie medu v liečbe infekcií horných dýchacích ciest znížilo frekvenciu kašľa o 36 % a jeho intenzitu o 44 % v porovnaní so štandardnou liečbou.

Svoj protikašľový účinok vďačí akáciový med kyseline syringovej a flavonoidom, ako je chryzín, galangineín a kvercetín. Okrem toho éterické oleje obsiahnuté v tomto mede majú priaznivý vplyv na sliznicu riasiniek, ktorá vystiela horné dýchacie cesty, čo výrazne prispieva k zmierneniu intenzity kašľa.

Ako odporúčajú odborníci na prírodnú medicínu, akáciový med najlepšie zmierňuje kašeľ, ak sa podáva rozpustený v náleve z kvetov divého slezu alebo slezu lekárskeho v pomere 50 g medu na 250 ml nálevu.

Pre pokojný spánok

Podľa názorov apiterapeutov má akáciový med upokojujúce účinky, zlepšuje náladu, najmä pri psychickej vyčerpanosti, a tiež uľahčuje zaspávanie a pomáha v boji proti nespavosti.

Ako bolo zistené v štúdiách, konzumácia medu môže podporovať produkciu serotonínu a melatonínu – dvoch neurotransmiterov, z ktorých prvý je zodpovedný za dobrú náladu a druhý za zdravý spánok. Za vlastnosti akátového medu podporujúce duševné zdravie sú zodpovedné aj flavonoidy z kvetov akácie, ktoré sú v ňom obsiahnuté.

Akácia s percentami

Na záver stojí za to ešte raz, ako zaujímavosť, vrátiť sa k medovine. Hoci v strednej Európe má medovina, ako si pamätáme, viac ako 4000 rokov tradície, akáciový med nepatrí k tejto starej tradícii, pretože akácia sa v našej geografickej oblasti objavila až na konci 18. storočia.

Napriek tomu medovina vyrábaná Slovákmi z akátového medu, zrejúca okrem iného rok v dubových sudoch, s názvom Barrique Medovina, bola včelárskym kongresom Apimondia uznaná za najlepšiu medovinu na svete.

Zdroje:

• https://www.czytelniamedyczna.pl/7049,krajowe-miody-odmianowe-w-profilaktyce-i-lecznictwie.html  
• https://www.czytelniamedyczna.pl/6274,bursztynowe-rldo-zdrowia-zastosowanie-miodu-we-wsplczesnej-medycynie.html
• https://ebm.bmj.com/content/26/2/57.long                
• https://eksperymentmyslowy.pl/2024/02/18/entomologia-i-etymologia-czesc-2-pszczola/
• https://gazeta.us.edu.pl/node/202691