Aké vlasové doplnky si vybrať?

Tenké a lámavé vlasy si zvyčajne spájame s procesom starnutia tela. Výskyt takýchto vlasov v skoršom veku môže naznačovať určité nepriaznivé zmeny vo výžive alebo v zdraví. Keď sa k tomu pridá aj vypadávanie vlasov, mali by ste tieto zmeny prediskutovať s dermatológom.

1. Keratín - pokožka a vlasy
2. Podpora tvorby keratínu
3. Strava a keratín

Keratín - pokožka a vlasy

Keratín je jednou z najdôležitejších zložiek vlasov. Keratínové proteíny patria medzi intermediárne filamenty, teda štruktúry, ktoré okrem iného zodpovedajú za tvar a štrukturálnu integritu väčšiny buniek v tele a ich mechanickú odolnosť. Výskum týchto proteínov sa začal v 70. rokoch minulého storočia, keď sa vedci pozreli bližšie na ovčiu vlnu. Keratín plní podobné funkcie ako kolagén, no kolagén je dôležitejší v mimobunkovom priestore a keratín v každej jednotlivej bunke.

Produkciu keratínu stimuluje až 54 génov, z ktorých polovica je charakteristická pre vlasové folikuly. Čím hustejšie je keratín „natlačený” vo vlasoch, tým sú vlasy hustejšie a pevnejšie. Hladinu keratínu však nie je možné priamo regulovať jeho prijímaním. Tráviacia sústava človeka neobsahuje enzýmy, ktoré by mohli túto zlúčeninu rozložiť. Jeho tvorbu však môžeme podporiť starostlivosťou o všeobecný nutričný stav.

Podpora tvorby keratínu

Dostatok živín v tele je potrebný nielen na dosiahnutie a udržanie dobrého fyzického cítenia, psychickej kondície a zdravia ako takého, ale aj na formovanie životnosti tkanív.

Životnosť štruktúr, ktoré sa v tele priebežne nahrádzajú (napr. koža a vlasy), výrazne ovplyvňuje vonkajší vzhľad človeka. Keď je vonkajšia vrstva tela pevná, elastická a odolná voči poškodeniu a suchu, vyzerá mladšie a zdravšie. Strava je bezpochyby faktorom, ktorý modifikuje rovnováhu keratínu a tým pádom aj stav vonkajších tkanív.

Strava a keratín

Keratínové proteíny vykazujú z hľadiska obsahu aminokyselín značnú variabilitu, keďže každé tkanivo pozostáva zo špecifického typu keratínu. Medzi ďalšie druhy patrí napríklad kuracie perie, kozie rohy, či ľudské vlasy, nechty a zuby. Odhaduje sa však, že najviac reprodukovateľné aminokyseliny v keratínoch tvrdých tkanív sú arginín, lyzín a histidín. Vysoký obsah týchto stavebných „tehličiek” v strave možno získať suplementáciou proteínových prípravkov na vlasy - striedavo mliečnych a sójových, prípadne to môžu byť komplexné prípravky.

Na reguláciu tvorby keratínu sú však potrebné nielen substráty, teda aminokyseliny, ale aj špecifické enzýmy. Jedným z faktorov závislých od stravy, ktoré určujú tvorbu keratínových proteínov ovplyvňovaním biochemických zmien, je vitamín B7, nazývaný tiež vitamín H alebo biotín.

Viaže sa na aminokyselinu lyzín a podieľa sa na génovej expresii. Ďalším faktorom, ktorý je možné upraviť prostredníctvom prijímanej stravy, je zinok. Veľké množstvo zinku sa nachádza vo vonkajších vrstvách kože. Tento prvok ovplyvňuje viac ako 1000 rôznych enzymatických premien, o. i. spojených s keratinocytmi, t. j. bunkami, ktoré produkujú keratín v epiderme.