Ako glutamín ovplyvňuje črevá?

Aminokyseliny sú hneď po vode najrozšírenejšími chemickými zlúčeninami v tele. Jednou z nich je glutamín, ktorý sa považuje za jednu z najdôležitejších a najvšestrannejších aminokyselín v ľudskej strave. Jeho úloha bola dobre charakterizovaná v súvislosti so zdravím čriev aj funkciou imunitného systému.

1. Úloha glutamínu v tele
2. Glutamín v črevách
3. Glutamín pri črevných poruchách

Úloha glutamínu v tele

Človek s hmotnosťou okolo 70 kg by mal mať v tele približne 70 g glutamínu, z čoho 40 - 80 g sa vytvára „samo“ metabolickými cestami. Približne 20 % všetkých aminokyselín v krvnom obehu tvorí glutamín (a 40 - 60 % v tkanivách, ako je pečeň alebo kostrové svalstvo).

Je to esenciálna aminokyselina pre novorodencov a relatívne nevyhnutná pre dospelých a má množstvo metabolických a imunologických funkcií. Podieľa sa na regulácii metabolizmu dusíka tým, že zlepšuje transport amoniaku a reguluje homeostázu pH v tkanivách. Slúži ako „prísada“ na výrobu biochemických zlúčenín s biosyntetickým a antioxidačným významom.

Glutamín je popri glukóze najdôležitejším zdrojom energie (v katabolických stavoch) pre imunitné bunky, ako sú lymfocyty, neutrofily a makrofágy. V prípade niektorých ochorení, metabolického stresu alebo nízkeho prísunu sacharidov sa môže hladina glutamínu v tkanivách znížiť, pretože pečeň ho začne „absorbovať" na reguláciu energetickej homeostázy.

Glutamín v črevách

Nedávne vedecké publikácie zdôrazňujú úlohu glutamínu v kontexte zdravia tráviaceho traktu. Podporuje procesy súvisiace s proliferáciou a prežívaním enterocytov (črevných buniek) aktiváciou špecifických metabolických dráh a reguláciou vnútrobunkového antioxidačného potenciálu. Okrem toho zlepšuje črevný transport iónov a reguluje funkciu črevnej bariéry v prípade poškodenia tkaniva, infekcie alebo katabolických stavov. Boli tiež preukázané ochranné a rast podporujúce účinky voči bunkám črevnej sliznice.

Zhoršená hladina glutamínu v organizme (najmä v gastrointestinálnom trakte) sa okrem iného pozoruje pri multiorgánovej traume, septickej infekcii alebo zápalovom ochorení čriev. Niekedy môže zvýšenie prísunu glutamínu prostredníctvom zaradenia suplementácie viesť k zlepšeniu klinických príznakov u pacientov, ktorí bojujú práve s týmito poruchami. Metabolizmus glutamínu môžu modulovať aj hormóny (napr. glukokortikoidy, inzulín, rastový hormón), takže endokrinné poruchy sú ďalším rizikovým faktorom celého „hospodárstva" spojeného s touto aminokyselinou.

Glutamín pri črevných poruchách

Aj keď si telo určité množstvo glutamínu vytvára samo, je vhodné priebežne zabezpečovať jeho dostatočné množstvo v strave. Správne zostavená strava môže poskytnúť potrebné množstvo glutamínu, ale existuje množstvo fyziologických a patofyziologických stavov, pri ktorých môže byť lepšou voľbou suplementácia.

Zdroje:

Wang B, Wu G, Zhou Z, Dai Z, Sun Y, Ji Y, Li W, Wang W, Liu C, Han F, Wu Z. Glutamine and intestinal barrier function. Amino Acids. 2015 Oct;47(10):2143-54. doi: 10.1007/s00726-014-1773-4. Epub 2014 Jun 26. PMID: 24965526.

Kim MH, Kim H. The Roles of Glutamine in the Intestine and Its Implication in Intestinal Diseases. Int J Mol Sci. 2017 May 12;18(5):1051. doi: 10.3390/ijms18051051. PMID: 28498331; PMCID: PMC5454963.