Čo je to kyselina DHA? Čomu pomáha?

Kyselina dokozahexaenová (DHA) je polynenasýtená mastná kyselina zo skupiny omega-3, ktorá patrí medzi esenciálne tuky v strave. Vyznačuje sa prítomnosťou 22 atómov uhlíka a šiestich dvojitých väzieb, čo je jedno z najvyšších skóre spomedzi tukov v potrave. Je náchylná na oxidačné a degradačné procesy a vykazuje rozpustnosť v tukoch a organických rozpúšťadlách, ale nie vo vode, čo znamená, že v živých organizmoch je uložená v kľúčových lipidových štruktúrach, ako sú bunkové membrány.

1. Kyselina DHA v strave
2. DHA pomáha pri zápaloch
3. DHA pomáha slabému srdcu
4. Dávkovanie DHA

Kyselina DHA v strave

Výskyt v prírode

V prírode sa nachádza najmä v tučných morských rybách, ako sú losos, makrela, sardinky, sleď a tuniak, ako aj v rybom tuku a mikroriasach, ktoré sú hlavným zdrojom DHA vo vodných ekosystémoch. Mikroriasy syntetizujú DHA, ktorá sa potom prostredníctvom potravinového reťazca dostáva do vyšších organizmov, kde sa hromadí v tkanivách rýb a iných vodných živočíchov.

Nízka produkcia v ľudskom tele

Vo vodných organizmoch zohráva DHA kľúčovú úlohu pri udržiavaní fyzikálno-chemických vlastností bunkových membrán, čo umožňuje prežitie v chladných vodách. V ľudskom tele sa DHA môže v obmedzenom množstve vyrábať z iných omega-3 mastných kyselín, ako je kyselina alfa-linolénová (ALA) alebo kyselina eikosapentaenová (EPA), ale tento proces dosahuje účinnosť maximálne niekoľko percent.

DHA pomáha pri zápaloch

Významný potenciál na podporu zdravia

Výskum poukazuje na významný potenciál kyseliny dokozahexaénovej (DHA) podporovať zdravie, a to aj v prípade, že jej účinky boli analyzované nezávisle od EPA. Systematický prehľad 20 randomizovaných štúdií hodnotil účinky rôznych pomerov EPA/DHA na zápal a kachexiu (telesnú kachexiu) u pacientov s pokročilým nádorovým ochorením.

Účinnosť aj pri chemoterapii

Zistilo sa, že nízky pomer EPA a DHA (viac DHA) bol spojený s nižšími hladinami zápalových markerov, ako je CRP (C-reaktívny proteín), pričom najvyššia účinnosť bola v skupine počas chemoterapie. V jednej analýze publikácií, ktorá zahŕňala 20 štúdií s 1 231 účastníkmi, DHA vykazovala silnejšie protizápalové účinky ako EPA, pričom znižovala hladiny interleukínu-6 (IL-6) a TNF-α (tumor nekrotizujúci faktor alfa), ale rozdiely boli malé.

DHA pomáha slabému srdcu

Nižšie riziko úmrtia

V rozsiahlej štúdii, ktorej sa zúčastnilo 117 702 ľudí, sa analyzoval vplyv plazmatických hladín DHA na úmrtnosť zo všetkých príčin, pričom sledovanie trvalo približne 12 rokov. Výsledky ukázali, že najvyššie hladiny DHA boli spojené s o 21 % nižším rizikom úmrtia zo všetkých príčin, o 21 % nižším rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia v porovnaní s najnižšími hladinami. Podobné výsledky sa získali v inom prehľade spriemerovaných výsledkov z viac ako 150 000 vzoriek za 14 rokov.

Proti zlyhaniu srdca

V oblasti srdcových ochorení DHA preukázala schopnosť znižovať lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL cholesterol) tým, že zväčšuje ich veľkosť, čo znižuje ich aterogenitu. Okrem toho sa v štúdiách o účinkoch DHA na funkciu srdca zistilo, že podporuje pôsobenie špecifických proteínov v membránach mitochondrií, kde sa vyrába energia, čím sa znižuje poškodenie oxidačným stresom a znižuje fibróza myokardu, ktorá môže viesť k srdcovému zlyhaniu.

Dávkovanie DHA

Dávky DHA v každodennej praxi závisia od zloženia stravy a úrovne konzumácie rýb. Pre zdravých jedincov sa odporúča 250 - 500 mg denne. Tehotné a dojčiace ženy by mali denne prijať približne 200-300 mg DHA, pretože táto látka podporuje vývoj nervového a imunitného systému dieťaťa. Vyššie dávky, od 1 g do 4 g denne, sa používajú v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšený prísun omega-3 mastných kyselín, ako je intenzívna fyzická aktivita alebo špeciálne potreby organizmu, napr. v skupine ohrozenej kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Denné dopĺňanie DHA, zvyčajne súbežne s EPA vo forme rybieho oleja, uľahčuje doplnenie stravy o zložku, ktorá sa ťažko konzumuje, ak človek nemá rád ryby alebo nemá prístup ku kwietnym rybám.

Zdroje:

• Szlendak, M., & Kapała, A. (2024). Does the ratio of eicosapentaenoic acid to docosahexaenoic acid matter in cancer treatment? A systematic review of their effects on cachexia-related inflammation. Nutrition (Burbank, Los Angeles County, Calif.), 124, 112466. https://doi.org/10.1016/j.nut.2024.112466
• Seth, J., Sharma, S., Leong, C. J., & Rabkin, S. W. (2024). Eicosapentaenoic Acid (EPA) and Docosahexaenoic Acid (DHA) Ameliorate Heart Failure through Reductions in Oxidative Stress: A Systematic Review and Meta-Analysis. Antioxidants (Basel, Switzerland), 13(8), 955. https://doi.org/10.3390/antiox13080955
• O'Keefe, E. L., O'Keefe, J. H., Tintle, N. L., Westra, J., Albuisson, L., & Harris, W. S. (2024). Circulating Docosahexaenoic Acid and Risk of All-Cause and Cause-Specific Mortality. Mayo Clinic proceedings, 99(4), 534–541. https://doi.org/10.1016/j.mayocp.2023.11.026
• Fatahi, S., Sohouli, M. H., da Silva Magalhães, E. I., da Cruz Silveira, V. N., Zanghelini, F., Rahmani, P., Kord-Varkaneh, H., Sharifi-Zahabi, E., & Shidfar, F. (2023). Comparing the effects of docosahexaenoic and eicosapentaenoic acids on cardiovascular risk factors: Pairwise and network meta-analyses of randomized controlled trials. Nutrition, metabolism, and cardiovascular diseases : NMCD, 33(1), 11–21. https://doi.org/10.1016/j.numecd.2022.09.013
• Vors, C., Allaire, J., Mejia, S. B., Khan, T. A., Sievenpiper, J. L., & Lamarche, B. (2021). Comparing the Effects of Docosahexaenoic and Eicosapentaenoic Acids on Inflammation Markers Using Pairwise and Network Meta-Analyses of Randomized Controlled Trials. Advances in nutrition (Bethesda, Md.), 12(1), 128–140. https://doi.org/10.1093/advances/nmaa086