Ktoré potraviny vám robia najväčšie potešenie?

Jedlo je nielen biologickou potrebou, ale aj jedným z najdôležitejších zdrojov potešenia v každodennom živote. Bez ohľadu na vek, pôvod alebo životný štýl má väčšina ľudí svoje obľúbené chute, ku ktorým sa s radosťou a láskou vracia. Pôžitok z jedla však nie je len otázkou chuti. Je to zložitý proces, ktorý zahŕňa mozog, emócie, spomienky a sociálny kontext. Čo spôsobuje, že si niektoré jedlá vychutnávame viac ako iné? Aké mechanizmy stoja za našou neschopnosťou odolať čokoláde, čipsom alebo čerstvému chlebu? Odpovede by sme mali hľadať na rozhraní neurovedy a psychológie potravín.

1. Mozog, odmeny a chemia pôžitku
2. Najviac „návykové" potraviny
3. Potešenie verzus spomienky a emócie
4. Malo by jedlo vždy prinášať potešenie?
5. Funkčné potraviny a potešenie podľa nových pravidiel
6. Zhrnutie a moje rady

Mozog, odmeny a chemia pôžitku

Každé sústo ...

Každé sústo jedla, ktoré je pre nás príjemné, aktivuje v našom mozgu systém odmeňovania. Najdôležitejším neurotransmiterom v tomto procese je dopamín, látka zodpovedná za pocit motivácie a uspokojenia. Potraviny bohaté na cukry, tuky a soľ aktivujú tento systém silnejšie ako iné, pretože z evolučného hľadiska boli zdrojom energie a prežitia.

Ako návykové?

Moderná veda naznačuje, že niektoré výrobky - najmä tie vysoko spracované - môžu vyvolať reakcie podobné tým, ktoré sa vyskytujú pri závislosti. Preto je ťažké zastaviť sa pri jednej tabuľke čokolády alebo niekoľkých čipsoch. Potraviny, ktoré príjemne chutia, aktivujú nielen receptory na jazyku, ale aj oblasti mozgu zodpovedné za emócie, odmenu a zapamätanie si pocitov.

Najviac „návykové" potraviny

Čokoláda, zmrzlina, čipsy, pizza a rýchle občerstvenie sú produkty, ktoré sa v prieskumoch najčastejšie uvádzajú ako zdroje najväčšieho potešenia. Kombinujú viacero chutí súčasne - sladkú, mastnú, slanú a často chrumkavú alebo krémovú, čo ešte viac umocňuje pozitívny zmyslový zážitok. Tieto kombinácie chutí a textúr dokážu prekonať prirodzený mechanizmus sýtosti, a preto sa tak ľahko najeme nad svoje možnosti. Zaujímavé je, že ženy častejšie ako muži uvádzajú túžbu po sladkom občerstvení, zatiaľ čo muži si častejšie vyberajú slané a mastné jedlá. Tieto rozdiely môžu mať kultúrny aj hormonálny základ.

Potešenie verzus spomienky a emócie

O tom, či nám určité jedlo chutí, nerozhoduje len chuť. Veľkú úlohu zohrávajú spomienky, emócie a kontext, v ktorom jedlo konzumujeme. Chuť polievky, ktorú varila stará mama, alebo koláča, ktorý sa jedol počas detských prázdnin, môže vyvolať silný pocit bezpečia, tepla a nostalgie. Jedenie sa potom stáva formou návratu do minulosti, spôsobom upokojenia emócií a vyjadrenia identity. Kultúrne rituály, ako sú nedeľné obedy alebo slávnostné jedlá, posilňujú spoločenský význam jedla a prehlbujú jeho emocionálny náboj.

Malo by jedlo vždy prinášať potešenie?

Potešenie z jedla je prirodzený a potrebný jav, ale jeho nadmerné užívanie môže viesť k zdravotným problémom. Dnešná kultúra nadbytku, dostupnosť rýchleho občerstvenia a silný marketing podporujú emocionálne stravovanie, ktoré nesúvisí s fyziologickým hladom. Jedenie sa potom stáva nástrojom na únik pred stresom, osamelosťou alebo nudou. Hranica medzi vedomým potešením a nutkavým prejedaním môže byť tenká, preto je dôležité rozpoznať vlastné vzorce a vedieť rozlíšiť fyzický a emocionálny hlad.

Funkčné potraviny a potešenie podľa nových pravidiel

Dobrou správou je, že pôžitok z jedla nemusí byť vyhradený len pre nezdravé výrobky. Moderné prístupy k výžive podporujú myšlienku funkčných potravín, ktoré sú zdravé a zároveň chutné. Jedlá s aromatickým korením, dezerty na báze srvátkových bielkovín a zdravých tukov, ovsené vločky s ovocím a škoricou alebo vysokoproteínové smoothies môžu poskytnúť rovnaké uspokojenie ako klasické sladkosti. Mozog sa navyše dá „vycvičiť“, aby si vychutnával nové druhy chutí - čím častejšie siahame po zdravých potravinách, tým sú pre nás príťažlivejšie. Tento jav sa nazýva chuťová neuroadaptácia.

Zhrnutie a moje rady

Jedlo je jedným z najdostupnejších zdrojov každodenného potešenia, ale stojí za to naučiť sa ho vychutnávať vedome. Vychutnávať si jedlo nemusí znamenať prejedanie sa alebo siahanie po spracovaných potravinách. Kľúčom k úspechu je vybudovať si vzťah k jedlu, ktorý je založený na rovnováhe, uvedomelosti a pochopení vlastných potrieb. Oplatí sa siahnuť po potravinách, ktoré spájajú chuť a výživovú hodnotu, hľadať nové kulinárske inšpirácie a vytvárať si vlastné stravovacie rituály - ktoré sú nielen chutné, ale podporujú aj vaše zdravie a pohodu.

Vedecké zdroje:

• Food addiction: an examination of the diagnostic criteria for dependence https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21768996/
• Food and mood: Is there a connection? https://www.health.harvard.edu/mind-and-mood/food-and-mood-is-there-a-connection