Môže teenager užívať dietetické a výživové doplnky?

Udržiavanie zdravého výživového stavu je veľmi jednoduché, vyžaduje si to však určitú úroveň vedomostí a disciplíny. Žiaľ, ani jedno, ani druhé nie je doménou teenagerov. Stojí pri tom za to vedieť, že v tomto veku dochádza v organizme k dynamickým zmenám, ktoré vedú k dosiahnutiu „cieľovej“ výšky, sily či sexuálnej zrelosti, a to sú ciele, na ktorých plnenie sa využíva množstvo stavebných, energetických a regulačných látok.

V niektorých prípadoch chuť do jedla nemusí držať krok s potrebami, čo je jedna z kľúčových indikácií na zahrnutie doplnkov.

1. Stavebné látky – bielkoviny
2. Stavebné látky – minerály
3. Energetické látky – sacharidy
4. Energetické látky – tuky
5. Regulačné látky – minerály a vitamíny

Stavebné látky – bielkoviny

Medzi 10. a 20. rokom života telo zvyčajne dosahuje svoj vrchol produktivity. Je to kľúčový moment v živote, ktorý v nasledujúcich desaťročiach formuje zdravie a výkonnosť v profesionálnom či športovom živote. Štruktúry skeletu dynamicky rastú a s nimi, okrem iného, koža a svaly. Poskytnutie telu správneho množstva bielkovín s dobrou stráviteľnosťou a správnym zložením aminokyselín v tomto čase môže pomôcť vybudovať dôležité tkanivá bez rizika brzdenia rastu, ktorý obmedzuje vývoj.

Proteín v strave teenagera pomáha regenerovať svaly po cvičení, posilňuje kosti, chráni pred zraneniami, podieľa sa na resyntéze neurotransmiterov, čím zabraňuje únave pri učení. Teenageri bez špeciálnej fyzickej aktivity spravidla nepotrebujú viac ako 1 g bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti.

Keď bežná strava neposkytuje dostatok stavebných látok, zvážte zaradenie proteínových doplnkov do jedálnička. To môže platiť najmä pre mladých športovcov, ktorých potreba môže byť až 1,6 g bielkovín / kg telesnej hmotnosti. Za najcennejšie pre vývoj sa považujú srvátkové a vaječné bielkoviny, ako aj izoláty rastlinných bielkovín.

Stavebné látky – minerály

Proteíny nie sú pri stavbe telesných tkanív osamotené, pretože v tomto procese zohrávajú dôležitú úlohu aj niektoré minerály. Tie, ktoré sú najčastejšie problémom kvôli zle diverzifikovanej strave alebo veľmi vysokým nárokom organizmu, sú napr. horčík, vápnik a zinok. Horčík a vápnik sú hlavnými stavebnými kameňmi kostí, zatiaľ čo zinok je dôležitou zložkou kože.

Energetické látky – sacharidy

Hoci teenageri čoraz častejšie uznávajú za energetický účinok energizujúci účinok energetických nápojov, stojí za zmienku, že fyzicky aktívna mládež môže profitovať zo zaradenia sacharidových doplnkov.

Ľudia mladí a extrémne zaťažení fyzickou aktivitou si často dopĺňajú kalórie konzumáciou vysoko spracovaných potravín, pričom hydratácia počas cvičenia doplnkami typu carbo, obsahujúcimi komplexné sacharidy s možnou prímesou jednoduchých sacharidov, môže mať lepší efekt. Podporujú resyntézu glykogénu, čím umožňujú efektívnejšie trénovať skôr, ako sa dostaví únava.

Energetické látky – tuky

Dopĺňanie jedálnička teenagera o tuky zvyčajne nie je potrebné, existuje však jedna dôležitá výnimka. Dospievajúci, ktorí sa vyhýbajú rybám a morským plodom, by mali zvážiť zaradenie polynenasýtených mastných kyselín do stravy. Ide o kyseliny: EPA (kyselina eikosapentaénová) a DHA (kyselina dokosahexaénová), ktoré majú kardio- a neuroprotektívne účinky a podporujú imunitný systém. Ich protizápalový účinok môže okrem iného podporovať zmiernenie akné alebo reguláciu nálady.

Regulačné látky – minerály a vitamíny

Spomínané minerálne prvky, horčík a zinok, okrem stavebných funkcií plnia v organizme aj regulačnú úlohu. Horčík je dôležitý pre prenos signálov medzi bunkami, čo je základom pre prácu mozgu a svalov, zatiaľ čo zinok sa aktívne podieľa na regulácii hormonálnej rovnováhy a chráni proces sexuálneho dozrievania pred poruchami. Problém s uspokojením dopytu po týchto zlúčeninách majú spravidla ľudia s vysokou fyzickou aktivitou.

Vitamíny, ktoré plnia v organizme najširšie spektrum funkcií a v stave nedostatku ohrozujú aj vývoj teenagera, sú okrem iného vitamíny D a C. Vitamín D sa aktívne podieľa na stavbe kostí, je tiež potrebný pre správne fungovanie nervového, endokrinného a imunitného systému.

Často býva problémom pri vyvážení stravy, keďže jeho hlavným zdrojom sú ryby a vajcia. Vitamín C sa zasa podieľa na syntéze kolagénu, ktorý vytvára pokožku a stavebné štruktúry napr. kĺbov, a je tiež dôležitým antioxidantom, ktorý chráni bunky tela. Navyše zvyšuje vstrebávanie železa zo stravy. Jeho nedostatky sa najčastejšie vyskytujú u dospievajúcich, ktorí konzumujú malé množstvo ovocia a zeleniny.