Nedostatok mangánu – príznaky, príčiny a vplyv na zdravie

Mangán bol izolovaný v roku 1774 a získali ho z pyrolusitu, minerálu obsahujúceho oxid manganičitý. Pre človeka má veľký význam, hoci ho nie je potrebné konzumovať vo veľkých množstvách. Súvisí okrem iného s pojivovou tkanivou, kosťami, metabolizmom živín a ochranou buniek pred oxidačným stresom. Nedostatok mangánu je téma, ktorá si vyžaduje opatrnosť, pretože neexistuje jednoduchý súbor zdravotných účinkov typických výlučne pre tento prvok.

1. Príznaky nedostatku mangánu
2. Príčiny nedostatku mangánu
3. Mangán v potravinách

Príznaky nedostatku mangánu

Nedostatok mangánu sa považuje za zriedkavý jav a jeho posúdenie nie je také jednoduché ako v prípade živín, u ktorých sa rutinné laboratórne vyšetrenia vykonávajú častejšie. Význam tohto prvku vyplýva z jeho účasti na správnom energetickom metabolizme, udržiavaní správneho stavu kostí, správnej tvorbe spojivového tkaniva a ochrane buniek pred oxidačným stresom.

Symptómy, ktoré môžu naznačovať poruchy výživy, sú však zvyčajne nešpecifické a môžu mať mnoho príčin, ako je príliš nízky príjem energie, nedostatok iných minerálov a vitamínov, ochorenia tráviaceho traktu, chronický stres, nedostatok spánku alebo dodržiavanie veľmi obmedzujúcich diét. Z tohto dôvodu by sa slabosť, únava, zhoršená koncentrácia, zhoršenie vzhľadu pokožky alebo pomalšia regenerácia nemali automaticky spájať s manganom.

Pri podozrení na nedostatok je dôležité posúdiť celú stravu, zdravotný stav a rizikové faktory, a nie samostatne pripisovať príznaky jednej zložke. Konzultácia s lekárom alebo klinickým dietológom je obzvlášť dôležitá vtedy, ak ťažkosti pretrvávajú dlhšie, sú sprevádzané ochoreniami tráviaceho traktu alebo daná osoba užíva prípravky s minerálnymi prvkami.

Príčiny nedostatku mangánu

Na stav zásobenia mangánom vplýva nielen jeho množstvo v jedálnom lístku, ale aj vstrebávanie v tráviacom trakte, zloženie celej stravy a mechanizmy regulujúce jeho vylučovanie, hlavne so žlčou. Riziko príliš nízkeho príjmu môže byť vyššie u osôb, ktorých strava je veľmi jednotvárna, silne obmedzená, založená na úzkej skupine produktov alebo dlhodobo nedostatočná z hľadiska energie a vybraných živín. Význam môžu mať aj situácie, v ktorých dochádza k poruchám trávenia a vstrebávania, chronickým hnačkám, ochoreniam čriev, dlhodobému obmedzovaniu mnohých skupín potravín alebo parenterálnej výžive bez správne zvolených stopových prvkov.

Biologická dostupnosť mangánu závisí od ostatných zložiek stravy. Niektoré zlúčeniny prítomné v potravinách môžu obmedzovať vstrebávanie vybraných minerálnych prvkov. Vysoký príjem vápnika, fosforu alebo železa môže za určitých podmienok ovplyvňovať využitie mangánu.

Odhadovaný obsah mangánu v niektorých jeho zdrojoch

Mangán v potravinách

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) je odporúčaný príjem (AI, Adequate Intake) mangánu pre dospelých 3 mg denne. Najdôležitejšími zdrojmi mangánu v strave sú rastlinné produkty, najmä celozrnné obilniny, ovsené vločky, krupice, hnedá ryža, orechy, kôstky a semená strukovín, hoci určité množstvá sa nachádzajú aj v kakau, čaji a niektorých listových zeleninách.

"Pridaním klíčkov do jedla obohatíte stravu nielen o sviežosť a rastlinné enzýmy, ale aj o mangán – prvok dôležitý pre správne fungovanie kostného systému a energetických metabolických procesov." Łukasz Domeracki – dietológ

Pri obilných výrobkoch má dôležitý význam stupeň čistenia zŕn, pretože veľká časť minerálnych látok sa nachádza vo vonkajších vrstvách zrna, ktoré sa pri výrobe bielej múky čiastočne odstraňujú. Z tohto dôvodu môže strava založená takmer výlučne na bielom pečive, svetlých cestovinách, sladkostiach a vysoko spracovaných výrobkoch poskytovať menej mangánu ako jedálny lístok obsahujúci krupice, celozrnné pečivo, prírodné vločky, orechy a semená. Veľký význam má aj pravidelná prítomnosť rôznych zdrojov mangánu v každodennom jedálnom lístku, pretože ten istý jedálny lístok potom dodáva aj vlákninu, horčík, zinok, meď, vitamíny skupiny B a ďalšie zložky podporujúce celkovú kvalitu stravy.

Zdroje:

• Kippler, M., & Oskarsson, A. (2024). Manganese - a scoping review for Nordic Nutrition Recommendations 2023. Food & nutrition research, 68, 10.29219/fnr.v68.10367. https://doi.org/10.29219/fnr.v68.10367
• Aschner, J. L., & Aschner, M. (2005). Nutritional aspects of manganese homeostasis. Molecular aspects of medicine, 26(4-5), 353–362. https://doi.org/10.1016/j.mam.2005.07.003
• Finley JW, Davis CD. Manganese deficiency and toxicity: are high or low dietary amounts of manganese cause for concern?. Biofactors. 1999;10(1):15-24. doi:10.1002/biof.5520100102