Pomáha rybí kolagén na kĺby?

Suchozemské cicavce sa od rýb líšia takmer vo všetkom a základné rozdiely možno rozpoznať pri pohľade na stavbu tela. Ryby majú kostru z kostí, ktoré sú skôr chrupavky ako kosti, zatiaľ čo cicavce majú v kostre kosti. Ryby majú telo pokryté šupinami, zatiaľ čo cicavce majú kožu s vlasmi.

Ryby sú studenokrvné živočíchy, prispôsobujúce svoju telesnú teplotu okoliu a cicavce sú teplokrvné, udržujú si stálu telesnú teplotu bez ohľadu na vonkajšie prostredie.

Napriek týmto a mnohým ďalším rozdielom sú telá zvierat tvorené kolagénovými proteínmi. Zaraďovanie týchto bielkovín do stravy je jednou zo stratégií starostlivosti o stav tkanív v tele.

Chemické zloženie kolagénu

Kolagén je bielkovina nachádzajúca sa v živočíšnych organizmoch, vrátane ľudí. Tvorí asi 30% hmotnosti všetkých bielkovín v tele. Pozostáva z troch polypeptidových reťazcov, ktoré sú stočené do trojitej špirály. Každý reťazec je tvorený aminokyselinami, najmä glycínom, prolínom a hydroxyprolínom. Posledná zlúčenina je charakteristická pre kolagénové proteíny, pričom najhojnejší je glycín. Doteraz bolo identifikovaných 28 typov kolagénu, takže v ich presnom chemickom zložení môžu existovať určité rozdiely.

Úloha vitamínu C, zinku, medi a kremíka

Za pozornosť stoja aj zlúčeniny, ktoré priamo stimulujú tvorbu kolagénu v organizme. Hovoríme tu predovšetkým o vitamíne C, ktorý aktivuje biochemickú dráhu tvorby tohto štruktúrneho proteínu z aminokyselín. Jeho pôsobenie nepriamo podporujú prvky ako zinok, meď a kremík.

Prítomnosť kolagénu

Kolagén tvorí všetky tkanivá všetkých živočíchov. Od vonkajšej vrstvy, ktorá formuje celkový vzhľad jedinca a drží všetko „pohromade”, až po všetko vo vnútri tela, čo plní zložité metabolické úlohy.

V ktorých častiach tela sa kolagén nachádza?

Kolagén sa u ľudí nachádza v koži, vlasoch, nechtoch, svaloch, cievach, kĺboch, kostiach ako aj v tráviacom trakte. V tkanivách ľudí a iných cicavcov sa nachádza najmä kolagén typu I, ktorý pravdepodobne tvorí 90% kolagénu.

Poškodenie kolagénu v organizme

Existuje množstvo faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že tkanivá v tele stratia svoju elasticitu, odolnosť a odpruženie, a tým budú náchylnejšie na rôzne druhy poškodenia.

Genetické poruchy a vegánska strava

Jednou zo základných môžu byť genetické poruchy, ktorých výskyt nie je príliš ovplyvniteľný. Prehĺbiť sa dajú napríklad používaním rastlinnej diéty, ktorá kolagén vôbec neobsahuje. Aj u ľudí, ktorí nikdy nemali problémy s kolagénom, môžu v dôsledku eliminačnej, obmedzujúcej rastlinnej diéty vzniknúť takéto problémy. Najmä ak sa vykonáva „na oko“ a bez riadnej suplementácie. To isté platí aj pre akúkoľvek inú diétu, kde neexistuje kontrola nad množstvom spotrebovaných živín.

Vplyv fajčenia cigariet

Okrem nedostatočnej stravy je dôležitým faktorom obmedzujúcim správnu tvorbu kolagénu pravidelné užívanie rôznych druhov stimulantov. Najhoršie sa zdajú byť cigarety, ktoré spôsobujú veľmi silný oxidačný stres a výrazne urýchľujú starnutie kolagénu.

Spánková hygiena

Problematická môže byť aj nedostatočná spánková hygiena, pretože počas noci telo intenzívne regeneruje tkanivá. Keď spíte príliš málo, nepravidelne alebo v zlých podmienkach, môžu nastať metabolické a hormonálne poruchy, o ktorých je známe, že znižujú kvalitu kože aj tkanív, napríklad ciev.

Slnečné svetlo

Z pohľadu pokožky je nadmerné vystavovanie sa slnečnému žiareniu veľmi škodlivé. Nedostatočná ochrana pred nebezpečným UV žiarením môže spôsobiť narušenie tvorby kolagénu v pokožke. Nepoužívanie filtrov a pravidiel bezpečného opaľovania môže nielen spôsobiť starnutie pokožky, ale aj vyvolať vznik rakoviny.

Fyzická aktivita

Bez významu pre kvalitu kolagénu v organizme nie je ani úroveň fyzickej aktivity. Tu však odporúčania nie sú jednoznačné, pretože rovnako nedostatok pohybu, ako aj prekročenie hraníc regenerácie Vášho tela môže spôsobiť problémy. Najťažšie pre telo môžu byť športové disciplíny charakteristické častým zrýchľovaním a brzdením, ako aj bojové športy.

Zdroje kolagénu v strave

Keďže kolagén je charakteristický pre živočíšne organizmy, jeho najlepším zdrojom sú rôzne jatočné časti zvierat a rýb. Dodávanie kolagénu telu živočíšnymi produktmi má najväčší význam ak siahnete po mäsových, kostných a chrupavkových zásobách, napr. po porcii hovädzieho a hydinového vývaru, či želatíne, pri rybách je najlepšie siahnuť po tých, ktoré sa môžu jesť s kosťami, napr. šproty.

Ak sa pozrieme na aminokyseliny, ktoré budujú kolagén, najlepšími zdrojmi prolínu a hydroxyprolínu sú takisto mäso a ryby, vývary a želatína. Konzumáciou neživočíšnych produktov možno dodávať iba glycín vo významných množstvách. Obsahujú ho orechy a semená.

Prečo kolagénové doplnky?

Hoci sa kolagén javí ako pomerne ľahko dostupná látka v potravinách, nie každý konzumuje jeho zdroje denne. Každý, komu záleží na optimalizácii obsahu tohto proteínu v tkanivách, môže siahnuť po špecializovaných prípravkoch s vysokou biologickou dostupnosťou.

Riziká spojené s tradičnými zdrojmi kolagénu

Kolagénové doplnky obsahujú hydrolyzovaný kolagén, čo znamená, že je vopred pripravený na vstrebávanie z tráviaceho traktu. Môžu obsahovať zarovno kolagén hovädzí aj rybí. Ich dôležitou výhodou je, že neobsahujú purínové zlúčeniny, ktoré sprevádzajú mäso, ryby a kosti. V nadbytku sa tieto zlúčeniny môžu hromadiť a viesť k bolestivej dne.

Kolagénové doplnky na kĺby

Hoci sa tkanivá cicavcov a rýb veľmi líšia, kolagénové prípravky z nich pripravené vykazujú podobné účinky. Rovnako hovädzí, ako aj rybí kolagén môže prospieť kĺbom. Väčšina dôkazov na túto tému pochádza z vedeckých štúdií zahŕňajúcich ľudí, ktorí bojujú s osteoartritídou, degeneratívnym ochorením kĺbov.

Hlavným účinkom môže byť zníženie bolesti a stuhnutosti. Rybí kolagén (a hovädzí kolagén takisto) pomáha kĺbom v dávkach 5-10 g denne. O suplementácii sa oplatí uvažovať ešte pred vznikom problémov, napríklad pri silnom zaťažení organizmu fyzickou námahou.

Zdroje:

Martínez-Puig, Daniel et al. “Collagen Supplementation for Joint Health: The Link between Composition and Scientific Knowledge.” Nutrients vol. 15,6 1332. 8 Mar. 2023, doi:10.3390/nu15061332