Probiotikum vs. prebiotikum - aký je medzi nimi rozdiel?

Probiotiká a prebiotiká sú dva rôzne, ale vzájomne prepojené prvky stravy, ktoré ovplyvňujú zdravie čriev a stav celého hostiteľského organizmu, či už ľudského alebo živočíšneho, alebo dokonca rastlín a húb. Probiotiká sú živé mikroorganizmy, hlavne baktérie, ktoré pri konzumácii v primeranom množstve prinášajú telu zdravotné výhody. Na druhej strane, prebiotiká sú nestráviteľné živiny, hlavne druhy vlákniny, ktoré poskytujú výživu pre prospešné črevné baktérie, podporujú ich rast a činnost.

1. Rozdiel medzi pro- a prebiotikami
2. Príklady probiotík
3. Kľúčová vlastnosť prebiotík

Rozdiel medzi pro- a prebiotikami

Probiotiká

Probiotiká osídľujú črevá, kde môžu plniť svoje funkcie posilňovaním fyzickej aj chemickej črevnej bariéry, moduláciou imunitného systému, podporou trávenia a vstrebávania živín alebo produkciou neurotransmiterov. V strave sa nachádzajú najmä vo fermentovaných potravinách, ako sú jogurty, kefír a kyslé uhorky.

Prebiotiká

Prebiotiká sú väčšinou nestráviteľné sacharidy, ktoré poskytujú výživu pre črevné baktérie, čím stimulujú rozvoj rozmanitosti a hmotnosti mikrobiómu. Prebiotiká sa nachádzajú v rastlinných potravinách, ako je cibuľa, cesnak, čakanka, banány a celozrnné výrobky.

Synbiotiká

Spoločné užívanie prebiotík s probiotikami sa označuje ako synbiotiká, ktoré môžu pôsobiť synergicky. Príkladom rozdielov v účinkoch probiotík a synbiotík sú infekcie v mieste operácie (SSI) a chirurgické komplikácie (SRC). V analýze 35 štúdií zahŕňajúcich 3028 pacientov sa ukázalo, že suplementácia probiotikami znižuje hladiny zápalových markerov, ako sú CRP (C-reaktívny proteín) a IL-6, a zvyšuje produkciu mastných kyselín s krátkym reťazcom, ktoré ovplyvňujú činnosť črevnej sliznice a imunitného systému. Synbiotiká ďalej podporili existujúcu mikroflóru, čo viedlo k významnému zníženiu výskytu SSI a SRC, kratšej hospitalizácii a rýchlejšiemu zotaveniu.

Príklady probiotík

Probiotiká sú rôzne mikroorganizmy, najmä baktérie a kvasinky, so špecifickými biologickými vlastnosťami v závislosti od rodu, druhu a kmeňa. Lactobacillus, grampozitívne (v laboratóriu farbené špecifickým farbivom) bacily, fermentujú cukry za vzniku kyseliny mliečnej a vykazujú schopnosť priľnúť k epitelu vďaka povrchovým proteínom. Bifidobaktérie, tiež grampozitívne, ale s rozvetveným tvarom a prísnou anaeróbnosťou, prevažujú v hrubom čreve, kde fermentujú oligosacharidy a produkujú kyselinu mliečnu a octovú.

Kvasinky

Kvasinky, ako napríklad Saccharomyces boulardii, sú eukaryotické mikroorganizmy (obsahujú jadrá v bunkách), ktoré sa rozmnožujú pučaním a vyznačujú sa prirodzenou odolnosťou voči antibiotikám. Streptococcus thermophilus, grampozitívny granivor, rýchlo fermentuje laktózu a Bacillus subtilis, grampozitívna baktéria tvoriaca spóry, môže fungovať v drsných podmienkach, ako je vysoká teplota alebo nízke pH, vďaka svojim endospóram, čo sú formy uľahčujúce prežitie.

Príklady prebiotík

Prebiotiká najčastejšie patria do skupiny oligosacharidov (komplexných sacharidov), ako sú fruktooligosacharidy (FOS) a galaktooligosacharidy (GOS), ktoré nie sú trávené enzýmami v ľudskom tráviacom trakte, a preto sa dostávajú do hrubého čreva neporušené.

Inulín

Zlúčeniny ako inulín, prirodzene prítomný v čakanke, cibuli alebo cesnaku, rezistentný škrob, ktorý vzniká chladením varených zemiakov, ryže alebo cestovín, a arabinoxylány v obilninách tiež vykazujú silné prebiotické vlastnosti.

Guarová guma

Stojí za to venovať pozornosť spracovaným produktom, ako je čiastočne hydrolyzovaná guarová guma, ktorá je obľúbenou potravinovou prísadou so zahusťujúcim účinkom.

Kľúčová vlastnosť prebiotík

Kľúčovou vlastnosťou prebiotík je ich selektívnosť, pretože stimulujú rast špecifických skupín baktérií, ako sú Bifidobacterium a Lactobacillus, pričom nepodporujú rast potenciálne škodlivých baktérií. Vďaka svojej chemickej štruktúre a odolnosti voči tráviacim enzýmom prechádzajú prebiotiká hornou časťou tráviaceho traktu neporušené a dostávajú sa do hrubého čreva, kde sú fermentované mikroorganizmami, čo vedie k produkcii mastných kyselín s krátkym reťazcom, ako je kyselina maslová, kyselina octová a kyselina propiónová.

Zdroje: 

Pandey, K. R., Naik, S. R., & Vakil, B. V. (2015). Probiotics, prebiotics and synbiotics- a review. Journal of food science and technology, 52(12), 7577–7587. https://doi.org/10.1007/s13197-015-1921-1

Skonieczna-Żydecka, K., Kaczmarczyk, M., Łoniewski, I., Lara, L. F., Koulaouzidis, A., Misera, A., Maciejewska, D., & Marlicz, W. (2018). A Systematic Review, Meta-Analysis, and Meta-Regression Evaluating the Efficacy and Mechanisms of Action of Probiotics and Synbiotics in the Prevention of Surgical Site Infections and Surgery-Related Complications. Journal of clinical medicine, 7(12), 556. https://doi.org/10.3390/jcm7120556