Aký je rozdiel medzi probiotickým, symbiotickým, postbiotickým a prebiotickým?

Črevná flóra, známa aj ako črevná mikroflóra, je zložitý ekosystém biliónov mikroorganizmov, ktoré obývajú náš tráviaci trakt. Tieto mikroorganizmy vrátane baktérií, húb a vírusov zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní zdravia čriev a celého tela. Rovnováha črevnej mikroflóry ovplyvňuje mnohé aspekty zdravia.

1. Aké aspekty zdravia ovplyvňuje črevná flóra?
2. Čo sú probiotiká?
3. Čo sú prebiotiká?
4. Čo sú postbiotiká?
5. Čo sú symbiotiká?
6. Zhrnutie

Aké aspekty zdravia ovplyvňuje črevná flóra?

• Trávenie a vstrebávanie živín: Mikroorganizmy pomáhajú rozkladať potravu a vstrebávať vitamíny a minerály.
• Imunitná odpoveď: Mikrobiota podporuje fungovanie imunitného systému a chráni ho pred patogénmi.
• Metabolické zdravie: Reguluje metabolizmus glukózy a lipidov, čo ovplyvňuje telesnú hmotnosť a riziko metabolických ochorení.
• Duševné zdravie: Prostredníctvom osi črevo-mozog ovplyvňuje mikrobiota náladu a kognitívne funkcie.
• Prevencia zápalových ochorení: Vhodná mikroflóra môže chrániť pred zápalovými ochoreniami čreva, ako je Crohnova choroba a ulcerózna kolitída.

V súvislosti so starostlivosťou o zdravie čriev a mikrobioty je užitočné pochopiť rozdiely medzi probiotikami, symbiotikami, postbiotikami a prebiotikami.

Čo sú probiotiká?

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré pri konzumácii v primeranom množstve prinášajú zdravotné výhody. Pôsobia najmä tak, že kolonizujú črevá, podporujú rovnováhu mikrobioty a potláčajú rast patogénnych baktérií.

• Príklady: Lactobacillus, Bifidobacterium, Saccharomyces boulardii.
• Zdroje: Jogurt, kefír, uhorky, výživové doplnky.

Štúdie ukázali, že pravidelná konzumácia probiotík môže zlepšiť rovnováhu črevnej mikroflóry a poskytnúť zdravotné výhody, napríklad zmierniť príznaky syndrómu dráždivého čreva (IBS) .

Čo sú prebiotiká?

Prebiotiká sú živiny, ktoré ľudské telo nestrávi, ale poskytujú potravu pre prospešné črevné baktérie. Prebiotiká podporujú rast a aktivitu probiotík, čím zlepšujú zdravie čriev.

• Príklady: Inulín, fruktooligosacharidy (FOS), galaktooligosacharidy (GOS).
• Zdroje: Čakanka, cibuľa, cesnak, banány, celozrnné obilné výrobky.

Výskum ukazuje, že prebiotiká môžu stimulovať rast prospešných baktérií v črevách, ktoré môžu poskytnúť množstvo zdravotných výhod vrátane lepšieho trávenia a silnejšieho imunitného systému.

Čo sú postbiotiká?

Postbiotiká sú metabolity produkované probiotickými mikroorganizmami počas fermentácie. Môžu to byť mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA), enzýmy, proteíny, peptidy a iné bioaktívne zlúčeniny. Postbiotiká neobsahujú živé baktérie, ale majú účinky podporujúce zdravie.

• Príklady: Butyrát, propionát, acetát.
• Zdroje: Fermentované potraviny a špeciálne výživové doplnky obsahujúce izolované postbiotiká.

Výskum naznačuje, že postbiotiká môžu mať podobné zdravotné účinky ako probiotiká, vrátane zlepšenia zdravia čriev a posilnenia imunitného systému.

Čo sú symbiotiká?

Symbiotiká sú výrobky, ktoré kombinujú probiotiká a prebiotiká, aby pôsobili synergicky. Symbiotiká súčasne poskytujú prospešné mikroorganizmy a látky, ktoré podporujú ich rast a aktivitu.

• Príklady: Výživové doplnky obsahujúce probiotiká (napr. Lactobacillus) aj prebiotiká (napr. inulín).
• Zdroje: Špeciálne pripravené potraviny a výživové doplnky.

Výskum naznačuje, že symbiotiká môžu byť účinnejšie ako samotné probiotiká alebo prebiotiká, pretože kombinujú výhody oboch.

Zhrnutie

Starostlivosť o zdravie čriev má zásadný význam pre celkové zdravie organizmu. Probiotiká, prebiotiká, symbiotiká a postbiotiká zohrávajú rôzne, ale vzájomne sa dopĺňajúce úlohy pri udržiavaní rovnováhy črevnej mikroflóry. Probiotiká poskytujú živé, prospešné mikroorganizmy, prebiotiká sú potravou pre tieto baktérie, symbiotiká kombinujú oba prvky v jednom výrobku a postbiotiká poskytujú bioaktívne zlúčeniny produkované baktériami. Zaradenie týchto zložiek do stravy môže priniesť mnohé zdravotné výhody a prispieť k zlepšeniu kvality života.

Zdroje:

• Gibson, P. R., & Shepherd, S. J. (2010). Evidence-based dietary management of functional gastrointestinal symptoms: The FODMAP approach. Journal of Gastroenterology and Hepatology, 25(2), 252-258.
• McFarland, L. V., & Dublin, S. (2008). Meta-analysis of probiotics for the treatment of irritable bowel syndrome. World Journal of Gastroenterology, 14(17), 2650-2661.
• Slavin, J. (2013). Fiber and prebiotics: mechanisms and health benefits. Nutrients, 5(4), 1417-1435.
• Szajewska, H., et al. (2016). Meta-analysis: Lactobacillus rhamnosus GG for abdominal pain-related functional gastrointestinal disorders in childhood. Alimentary Pharmacology & Therapeutics, 44(4), 388-403.
• Tsilingiri, K., & Rescigno, M. (2013). Postbiotics: what else? Beneficial Microbes, 4(1), 101-107