Nedostatok železa u detí – príčiny, príznaky

Nedostatok železa zostáva jedným z najčastejších výživových problémov u malých detí napriek pokroku v oblasti prevencie a zdravotnej výchovy. Obdobie od 6. do 36. mesiaca života je spojené s obzvlášť vysokým rizikom nedostatku, pretože tempo rastu často prevyšuje schopnosť pokryť potreby zo stravy. Účinný prístup k prevencii a liečbe nedostatkov vyžaduje nielen správnu diagnostiku, ale aj individualizáciu odporúčaní týkajúcich sa stravovania, vrátane suplementácie.

1. Symptómy a diagnostika nedostatku železa
2. Výskyt a príčiny nedostatku železa
3. Kľúčové zložky pre metabolizmus železa
4. Boj proti nedostatku železa

Symptómy a diagnostika nedostatku železa

Súčasné odporúčania týkajúce sa diagnostiky nedostatku železa u detí sa zakladajú na kombinácii hodnotenia klinických symptómov a analýzy laboratórnych ukazovateľov, pretože klinický obraz môže byť nešpecifický alebo subtílny, najmä v počiatočných štádiách nedostatku. Medzi najčastejšie pozorované symptómy patria:

• bledosť kože a slizníc
• apatia
• ľahká únava
• znížená koncentrácia
• zhoršenie školských výsledkov
• podráždenosť
• spomalený psychomotorický vývoj
• u dojčiat aj oneskorený kognitívny a motorický vývoj.
• u niektorých detí sa môžu vyskytnúť príznaky pica, t. j. porucha príjmu potravy, napr. jedenie zeminy, ľadu alebo papiera.

Ak máte podozrenie...

V prípade podozrenia na nedostatok železa sa odporúča vykonať základné laboratórne vyšetrenia, ktoré zahŕňajú predovšetkým stanovenie koncentrácie hemoglobínu (Hb), ktoré umožňuje zistiť prítomnosť anémie, nie je však dostatočné na potvrdenie nedostatku železa ako jej príčiny. Preto je dôležité stanoviť ukazovatele železnej homeostázy, ako je feritín (hlavná bielkovina ukladajúca železo v organizme), transferín, saturacia transferínu železa (TSAT), koncentrácia železa v sére a celková schopnosť viazať železo (TIBC).

Ferritín

Osobitnú pozornosť treba venovať ferritínu, pretože jeho nízka koncentrácia je najšpecifickejším ukazovateľom nedostatku železa, ale treba mať na pamäti, že ferritín je tiež proteínom akútnej fázy, čo znamená, že jeho hladina môže stúpať pri zápalových stavoch nezávisle od skutočných zásob železa.

Výskyt a príčiny nedostatku železa

Nedostatok železa zostáva jednou z najčastejších porúch výživy u detí vo veku 6–36 mesiacov, napriek zlepšeniu výživových štandardov. Jeho výskyt v Európe sa výrazne líši a závisí okrem iného od sociálno-ekonomického statusu, spôsobu výživy (materské mlieko, kravské mlieko, umelá výživa), regiónu a stavu zápalu v organizme. U dojčiat vo veku 6–12 mesiacov dosahoval podiel prípadov nedostatku železa 2–25 % a u detí vo veku 12–36 mesiacov 3 až 48 %, pričom najvyššie hodnoty boli zaznamenané v východnej Európe.

Anémia

Anémia spôsobená nedostatkom železa bola menej častá, hoci vo východoeurópskych krajinách dosahovala až 50 %, v porovnaní s <5 % v západných krajinách. Dokonca aj v populáciách zdravých detí v západnej Európe môže mať približne 20–30 % nedostatočné zásoby železa, hoci priemerný príjem je v rámci odporúčaní.

Podľa údajov z Ázie a Afriky je priemerná incidencia nedostatku železa u detí do 5 rokov 17,95 % a anémie 16,42 %, najmä u detí do 2 rokov, z početných rodín a s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Nadváha a obezita zvyšujú riziko

Zaujímavé je, že nielen podvýživa, ale aj nadváha a obezita zvyšujú riziko nedostatku. Súvisí to s chronickým zápalom a nadmernou produkciou hepcidínu, ktorý obmedzuje vstrebávanie a uvoľňovanie železa z tkanív. Rastlinná strava, ktorá je bohatá na inhibítory vstrebávania železa (ako je fytínová kyselina, polyfenoly), môže tento stav tiež zhoršovať. Vstrebávanie môže byť tiež narušené zmenami v črevnej mikroflóre, ktorá pri obezite alebo dlhodobom užívaní niektorých liekov stráca schopnosť podporovať dostupnosť mikroživín.

Kľúčové zložky pre metabolizmus železa

Okrem samotnej úrovne príjmu železa sú pre metabolizmus tohto prvku kľúčové niektoré vitamíny: vitamín C zlepšuje vstrebávanie nehemového železa a vytvára rozpustné komplexy, zatiaľ čo vitamíny skupiny B – pyridoxín (B6), kyselina listová (B9) a kobalamín (B12) – sú nevyhnutné pre správnu erytropoézu. Ich nedostatok môže viesť k megaloblastovej anémii, poruchám zrenia krviniek a neefektívnemu využitiu železa, aj keď je dodávané v dostatočnom množstve.

Potreba železa u detí

Boj proti nedostatku železa

Strava zabraňujúca nedostatku železa u detí by mala obsahovať potraviny bohaté na hemové železo, ako je červené mäso, hydina a ryby, ktoré sa vyznačujú vysokou biologickou dostupnosťou.

Nezabudnite na vitamín C

Je tiež vhodné zahrnúť zdroje nehemového železa, ako sú strukoviny, zelená listová zelenina alebo celozrnné obilniny, pričom nezabudnite na súčasný príjem vitamínu C (napr. z citrusových plodov alebo papriky), ktorý podporuje jeho vstrebávanie.

Súčasný terapeutický prístup k nedostatku železa a anémii z nedostatku železa u detí sa zakladá hlavne na perorálnej suplementácii železa, najčastejšie vo forme síranu železnatého, ktorý je účinný, ale pomerne často vyvoláva vedľajšie účinky na zažívací trakt. Alternatívy, ako sú polymaltózové komplexy a bisglycinát železa, sa vyznačujú lepšou toleranciou, hoci dôkazy o ich vyššej účinnosti sú obmedzené.

Účinné a bezpečné dávky sú zvyčajne niekoľko mg/kg telesnej hmotnosti/deň, pričom liečba kratšia ako 3 mesiace spôsobuje najväčší nárast hemoglobínu a dlhšia (viac ako 6 mesiacov) účinnejšie obnovuje zásoby železa. Je dôležité pamätať na individuálne prispôsobenú dávku. V prípade nedostatku železa bez anémie neexistujú jednoznačné terapeutické odporúčania, hoci liečba môže zlepšiť vývoj dieťaťa.

Laktoferín

Sľubnou možnosťou je laktoferín, ktorý zlepšuje hematologické parametre pri nižšom riziku nežiaducich účinkov. Okrem toho sa skúmajú podporné intervencie, ako sú probiotiká a prebiotiká (napr. Lactobacillus plantarum 299v), hoci ich účinnosť u detí je stále neistá.

Iné stratégie

V krajinách s nižšími príjmami sa ako populačné opatrenia s miernou účinnosťou používajú aj dvojito obohatená soľ a kuchynský riad s pridaním železa. V niektorých štúdiách preukázali priaznivé účinky aj prípravky z byliniek východnej Ázie, hoci si vyžadujú ďalšie overenie.

Zdroje:

• McDonagh M, Blazina I, Dana T, Cantor A, Bougatsos C. Routine Iron Supplementation and Screening for Iron Deficiency Anemia in Children Ages 6 to 24 Months: A Systematic Review to Update the U.S. Preventive Services Task Force Recommendation. Rockville (MD): Agency for Healthcare Research and Quality (US); March 2015.
• Andersen CT, Marsden DM, Duggan CP, Liu E, Mozaffarian D, Fawzi WW. Oral iron supplementation and anaemia in children according to schedule, duration, dose and cosupplementation: a systematic review and meta-analysis of 129 randomised trials. BMJ Glob Health. 2023;8(2):e010745. doi:10.1136/bmjgh-2022-010745
• Arulparithi CS, Arunbabu T, Manjani S. Iron Preparations in the Management of Iron Deficiency Anemia in Infants and Children: A Systematic Review and Meta-Analysis. Indian Pediatr. 2023;60(9):752-758.
• Abdullah K, Kendzerska T, Shah P, Uleryk E, Parkin PC. Efficacy of oral iron therapy in improving the developmental outcome of pre-school children with non-anaemic iron deficiency: a systematic review. Public Health Nutr. 2013;16(8):1497-1506. doi:10.1017/S1368980012003709
• Rehman T, Agrawal R, Ahamed F, et al. Optimal dose and duration of iron supplementation for treating iron deficiency anaemia in children and adolescents: A systematic review and meta-analysis. PLoS One. 2025;20(2):e0319068. Published 2025 Feb 14. doi:10.1371/journal.pone.0319068
• June D, Konstantin AT, Lumbanradja LA, Aryani A, Hengky A. Lactoferrin as treatment for iron-deficiency anemia in children: a systematic review. Turk J Pediatr. 2023;65(4):543-554. doi:10.24953/turkjped.2022.670
• Fischer JAJ, Cherian AM, Bone JN, Karakochuk CD. The effects of oral ferrous bisglycinate supplementation on hemoglobin and ferritin concentrations in adults and children: a systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. Nutr Rev. 2023;81(8):904-920. doi:10.1093/nutrit/nuac106
• Ramírez-Luzuriaga MJ, Larson LM, Mannar V, Martorell R. Impact of Double-Fortified Salt with Iron and Iodine on Hemoglobin, Anemia, and Iron Deficiency Anemia: A Systematic Review and Meta-Analysis. Adv Nutr. 2018;9(3):207-218. doi:10.1093/advances/nmy008
• Apte A, Parge A, Nimkar R, Sinha A. Effect of probiotic and prebiotics supplementation on hemoglobin levels and iron absorption among women of reproductive age and children: a systematic review and meta-analysis. BMC Nutr. 2025;11(1):31. Published 2025 Feb 7. doi:10.1186/s40795-025-01015-3
• Jeong YK, Kim JH, Lee SH, Bang M, Chang GT. Safety and efficacy of East Asian herbal medicine for iron deficiency anemia in children and adolescents: a systematic review and meta-analysis. Front Pharmacol. 2024;15:1339486. Published 2024 Apr 8. doi:10.3389/fphar.2024.1339486
• Alves C, Saleh A, Alaofè H. Iron-containing cookware for the reduction of iron deficiency anemia among children and females of reproductive age in low- and middle-income countries: A systematic review. PLoS One. 2019;14(9):e0221094. Published 2019 Sep 3. doi:10.1371/journal.pone.0221094
• van der Merwe LF, Eussen SR. Iron status of young children in Europe. Am J Clin Nutr. 2017;106(Suppl 6):1663S-1671S. doi:10.3945/ajcn.117.156018
• Eussen S, Alles M, Uijterschout L, Brus F, van der Horst-Graat J. Iron intake and status of children aged 6-36 months in Europe: a systematic review. Ann Nutr Metab. 2015;66(2-3):80-92. doi:10.1159/000371357
• Gedfie S, Getawa S, Melku M. Prevalence and Associated Factors of Iron Deficiency and Iron Deficiency Anemia Among Under-5 Children: A Systematic Review and Meta-Analysis. Glob Pediatr Health. 2022;9:2333794X221110860. Published 2022 Jul 6. doi:10.1177/2333794X221110860
• Ji SQ, Han R, Huang PP, Wang SY, Lin H, Ma L. Iron deficiency and early childhood caries: a systematic review and meta-analysis. Chin Med J (Engl). 2021;134(23):2832-2837. Published 2021 Sep 20. doi:10.1097/CM9.0000000000001729
• Tan X, Tan PY, Gong YY, Moore JB. Overnutrition is a risk factor for iron, but not for zinc or vitamin A deficiency in children and young people: a systematic review and meta-analysis. BMJ Glob Health. 2024;9(4):e015135. Published 2024 Apr 9. doi:10.1136/bmjgh-2024-015135
• Malden S, Gillespie J, Hughes A, et al. Obesity in young children and its relationship with diagnosis of asthma, vitamin D deficiency, iron deficiency, specific allergies and flat-footedness: A systematic review and meta-analysis. Obes Rev. 2021;22(3):e13129. doi:10.1111/obr.13129
• Berton PF, Gambero A. Hepcidin and inflammation associated with iron deficiency in childhood obesity - A systematic review. J Pediatr (Rio J). 2024;100(2):124-131. doi:10.1016/j.jped.2023.06.002