Nízka hladina feritínu – ako ju zvýšiť?

Nízka hladina feritínu znamená, že zásoby železa v organizme môžu byť obmedzené. V roku 1937 bol feritín izolovaný z konskej sleziny, čo predstavovalo dôležitý míľnik v poznávaní spôsobu ukladania železa v tkanivách. Od tej doby sa ferritín stal jedným z najčastejšie meraných parametrov pri hodnotení metabolizmu železa. Jeho koncentrácia je obzvlášť užitočná v prípade, ak sa objavujú príznaky ako slabosť, zhoršená tolerancia fyzickej záťaže, bledosť kože, lámavosť nechtov alebo zvýšené vypadávanie vlasov. 

1. Charakteristika feritínu
2. Železo v organizme
3. Strava a feritín
4. FAQ – Nízka hladina feritínu: ako ju zvýšiť?

Charakteristika feritínu

Feritín je bielkovina, ktorá ukladá železo v bezpečnej forme. Dá sa prirovnať k vnútornému skladu, z ktorého organizmus čerpá železo vtedy, keď ho potrebuje na dôležité fyziologické procesy. Najviac feritínu sa nachádza v bunkách pečene, sleziny, kostnej drene a svalov, zatiaľ čo v krvi sa meria len jeho malá časť, ktorá nepriamo informuje o veľkosti zásob železa.

Nízka koncentrácia feritínu najčastejšie naznačuje, že zásoby železa sú znížené ešte skôr, ako sa objavia výrazné zmeny v krvnom obraze. To však neznamená, že tento výsledok treba interpretovať oddelene od ostatných parametrov. Ferritín je tiež proteínom akútnej fázy, preto sa jeho koncentrácia môže zvyšovať v priebehu zápalu, infekcie, ochorení pečene alebo iných záťaží organizmu.

Nízka hladina feritínu sa môže vyskytovať pri nedostatočnom príjme železa v strave, pri silnej menštruácii, zvýšenej potrebe, intenzívnej fyzickej námahe, poruchách vstrebávania alebo pri chronických stratách krvi. Samotné stanovenie hladiny feritínu neukazuje príčinu problému, ale umožňuje posúdiť, či sú zásoby železa dostatočné na aktuálne potreby organizmu.

„Ferritín je ako sporiaci účet pre železo – keď sa zásoby znižujú, organizmus si určitý čas vystačí bez príznakov, ale skôr či neskôr začne pociťovať nedostatok rezerv.“ Tomasz Maciołek, fyzioterapeut a tréner

Železo v organizme

Železo je minerálny prvok potrebný na správne fungovanie organizmu, pretože sa podieľa na mnohých procesoch súvisiacich s krvou, energiou a činnosťou buniek. Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín železo prispieva k správnej tvorbe červených krviniek a hemoglobínu. Hemoglobín je bielkovina prítomná v červených krvinkách, ktorá viaže kyslík a umožňuje jeho transport do tkanív.

EFSA tiež uznala, že železo pomáha pri správnom transporte kyslíka v organizme, podporuje správny energetický metabolizmus, pomáha pri správnom fungovaní imunitného systému, podporuje správne kognitívne funkcie, pomáha pri správnom priebehu bunkového delenia a prispieva k zníženiu pocitu únavy a vyčerpania. Tieto tvrdenia sa vzťahujú na správne funkcie organizmu a neznamenajú, že železo má liečivé účinky, ani že samotný jeho príjem odstraňuje všetky príčiny nízkej hladiny feritínu.

Príkladové referenčné rozsahy koncentrácií feritínu v závislosti od pohlavia a veku

Strava a feritín

Strava môže podporovať obnovenie zásob železa, najmä ak je nízka hladina feritínu spôsobená nedostatočným príjmom, zvýšenou potrebou alebo nevhodným kombinovaním potravín v jedlách. Najlepšie sa vstrebáva hemové železo, ktoré sa nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu, ako je mäso, vnútornosti, ryby a morské plody.

Rastlinné potraviny, medzi ktoré patria napríklad strukoviny, tofu, tekvicové jadrá, sezam, orechy, pohánková kaša, ovsené vločky, petržlenová vňať a zelená listová zelenina, dodávajú nehemové železo, ktorého vstrebávanie závisí vo väčšej miere od zloženia celého jedla. Pri jeho vstrebávaní môže pomáhať vitamín C, preto je vhodné kombinovať jedlá obsahujúce železo so zeleninou a ovocím, ako sú paprika, petržlenová vňať, brokolica, kyslé zelie, jahody, kiwi, citrusové plody alebo čierny ríbezle.

Okrem toho môže byť vstrebávanie nehemového železa slabšie, ak sa jedlo zapíja kávou alebo čajom, najmä silným, preto môže byť prospešné dodržiavať časový odstup medzi nimi a hlavným zdrojom železa. Podobne veľké množstvá vápnika prijímané súčasne s jedlom bohatým na železo môžu znižovať jeho dostupnosť, hoci to neznamená, že je potrebné vylúčiť mliečne výrobky zo stravy.

Strava podporujúca hladinu feritínu by mala dodávať aj dostatočné množstvo bielkovín, folátov, vitamínu B12 a energie, pretože tieto zložky sú dôležité pre správnu tvorbu krvi. Pri veľmi nízkej hladine feritínu, výrazných príznakoch, chronických ochoreniach, tehotenstve, silnej menštruácii alebo podozrení na krvácanie z tráviaceho traktu môže byť samotná úprava stravy nedostatočná a vyžaduje lekárske posúdenie.

FAQ – Nízka hladina feritínu: ako ju zvýšiť?

Znamená nízka hladina feritínu vždy nedostatok železa?

Nízka hladina feritínu najčastejšie poukazuje na znížené zásoby železa v organizme. Pri interpretácii výsledku by sa však mali zohľadniť aj ďalšie parametre, ako napríklad krvný obraz, hladina železa, transferín alebo nasýtenie transferínu železom.

Aké potraviny je vhodné konzumovať pri nízkej hladine feritínu?

Dobrým zdrojom hemového železa sú mäso, vnútornosti, ryby a morské plody. Nehemové železo nájdeme okrem iného v strukovinách, tofu, tekvicových semiačkach, sezame, ovsených vločkách a zelených listových zeleninách. Stojí za to kombinovať ich s potravinami bohatými na vitamín C.

Ako rýchlo je možné zvýšiť hladinu feritínu?

Obnovenie zásob železa zvyčajne trvá určitý čas. V závislosti od príčiny a stupňa nedostatku môže tento proces trvať od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov. Pravidelné kontrolné vyšetrenia pomáhajú posúdiť účinnosť liečby.

Môže nízka hladina feritínu spôsobiť únavu?

Áno. Nízka hladina feritínu sa často spája s príznakmi, ako sú chronická únava, slabosť, zhoršená tolerancia fyzickej záťaže, závraty alebo ťažkosti s koncentráciou.

Sú fyzicky aktívni ľudia viac náchylní na nízku hladinu feritínu?

Áno, najmä vytrvalostní športovci. Intenzívna fyzická záťaž môže zvyšovať potrebu železa a jeho straty, preto je kontrola parametrov metabolizmu železa dôležitou súčasťou sledovania zdravotného stavu.

Je suplementácia železa vždy nevyhnutná?

Nie. V niektorých prípadoch môže stačiť zlepšenie kvality stravy. Rozhodnutie o suplementácii by sa však malo prijať na základe výsledkov vyšetrení a konzultácie so špecialistom.

Kedy je vhodné poradiť sa s lekárom?

Konzultácia sa odporúča najmä pri veľmi nízkej hladine feritínu, výrazných príznakoch, silnej menštruácii, tehotenstve, chronických ochoreniach, podozrení na krvácanie z tráviaceho traktu alebo ak sa hladina feritínu nezlepšuje napriek zmenám v stravovaní.

Zdroje:

• Al-Naseem, A., Sallam, A., Choudhury, S., & Thachil, J. (2021). Iron deficiency without anaemia: a diagnosis that matters. Clinical medicine (London, England), 21(2), 107–113. https://doi.org/10.7861/clinmed.2020-0582
• Piskin, E., Cianciosi, D., Gulec, S., Tomas, M., & Capanoglu, E. (2022). Iron Absorption: Factors, Limitations, and Improvement Methods. ACS omega, 7(24), 20441–20456. https://doi.org/10.1021/acsomega.2c01833
• Rohr, M., Brandenburg, V., & Brunner-La Rocca, H. P. (2023). How to diagnose iron deficiency in chronic disease: A review of current methods and potential marker for the outcome. European journal of medical research, 28(1), 15. https://doi.org/10.1186/s40001-022-00922-6